Slovenská herečka, členka činohry Krajového divadla (dnes Divadlo Andreja Bagara) v Nitre zomrela pred niekoľkými dňami 19. apríla 2021 v Šali. Narodila sa v Bratislave 14. júna 1937, ale detstvo prežila v Krupine. Poznala lazníkov najmä na Novej hore, skadiaľ pochádzala jej mama Mária rod. Jasovská, kde istý čas spolu bývali. Neskôr sa presťahovali do mesta na poschodie bývalého Ružinákovho domu (pred tým tlačiareň). Absolvovala niekoľko ročníkov (1947 – 1950) základnej školy v Krupine a ako sama spomína bola jedna z prvých krupinských pionierok. Spomínala tiež na pani učiteľky Forgáčovú, Bízikovú a učiteľa Repaského. Triedy absolvovala vo veľkej budove meštianskej školy (dnes budova gymnázia a strednej školy).
Po tajne podanej prihláške na umeleckú školu odišla zo slovenského gymnázia v Šahách a v rokoch 1952 – 1954 študovala odborný divadelný kurz štátneho konzervatória v Bratislave. V roku 1958 absolvovala Divadelnú fakultu Vysokej školy múzických umení. Prvýkrát vystúpila na dosky ako profesionálna herečka v Krajovom divadle v Nitre v roku 1958 a od roku 1973 bola v slobodnom povolaní. V Nitre odohrala viac ako 1400 predstavení v takmer 50 rôznych postavách. Účinkovala napríklad v divadelných hrách Demokrati (1959), Polnočná omša (1959), Krvavá svadba (1961) alebo Škriepky v Chiozze (1965). Okrem hereckého talentu, ktorý uplatnila v divadle i vo filme, recitovala, spievala šansóny a pripravovala scenáre (večerníčky, rozprávky). Diváci ju mohli vidieť najmä vo filmovej tvorbe 70. a 80. rokov 20. storočia vo filmoch Keby som mal pušku (1971), Bičianka z doliny (1981), Návrat Jána Petru (1984), v ktorých stvárnila rázne až komicky pôsobiace dedinské ženy.
Po prvýkrát sa ocitla na striebornom plátne vo filme Bilá oblaka v roku 1962 (Biele oblaky, réžia Ladislav Helge, scenár krupinský rodák Juraj Špitzer). Scenárista a režisér Fedor Bartko o jej živote a tvorbe v roku 2002 nakrútil dokumentárny film Háčkovaný svet. V roku 2010 sa objavila vo filme českého režiséra Jana Švankmajera Přežít svůj život. V poslednom období sa objavila i na televíznej obrazovke v epizódnych postavách v seriáloch Ochrancovia (2014) a Tajné životy (2015). Pri príležitosti životného jubilea za svoju celoživotnú prácu dostala Emília Došeková ocenenie Kvet Tálie (2017) na 20. ročníku medzinárodného divadelného Festivalu Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom. Emília Došeková v roku 1992 navštívila Krupinu počas Dní národnej kultúry Hontu a Novohradu. V rozhovore s ňou, ktorý do Hontianskych novín pripravila redaktorka Elena Šalková, Milka Došeková zdôraznila spomienky na krupinské lazy, na lazníckych ľudí, ich charaktery ,,...z ktorých dnes už mnohí nie sú medzi nami – nech im je zem ľahká – ale spomienky ostali. Takých, onakých, ale krásnych, múdrych, vtipných, svojráznych. Každý z nich bol osobnosťou, ktorým ani čas neubral na ich pôvodnosti a originalite“. Spomína tiež na krstného otca Jasovského a báčiho Bátoryho: „To som sa voľačo napočúvala od nich o Piave, o strašidlách, o gazdovstve a naučila nemálo ľudových pesničiek“. Skúsenosti s takýmito charaktermi jej neskôr pomohli vžiť sa do úloh, ktoré jej pridelili režiséri.
Dedinské ženy, pracovité, usilovné, láskavé a múdre. Ako spomína „Lebo čo som ja dala úlohe, ktorú som hrala, to mi ona vrátila svojou ušľachtilou človečinou. Tak sme sa navzájom obohacovali.“ V telefonickom rozhovore v roku 2008 skutočne s veľkou láskou spomínala na detstvo prežité uprostred krupinských lazov. Nezabudla mi tiež spomenúť epizódu o krupinských somároch, ktorá sa spája s mestom Krupina. Známi i rodina ju volali Mimi. Charakterová herečka, interpretka šansónu, ľudsky pôvabná Emília Došeková a cítením i Krupinčanka odišla na večnosť.
M. Lukáč
Informácie a fotografie prevzaté:
https://www.facebook.com/DivadloAndrejaBagara/posts/2819227444997085/
https://new.csfd.sk/tvorca/1134-emilia-dosekova/prehlad/
Literatúra a pramene:
ŠALKOVÁ, Elena: Šťastím je mať svoj raj. S Milkou Došekovou, známou herečkou a rodáčkou z Krupiny. In Hontianske noviny, 8. október 1992, s. 4.
DOŠEKOVÁ, Emília: Dotazník pre biografický výskum osobností Slovenska a Krupiny. Vyplnený v roku 2008.
LUKÁČ, M.: Poznámky z rozhovoru s členmi rodiny Jasovských na Novej hore dňa 17. 8. 2012.
LUKÁČ, M.: Poznámky z telefonického rozhovoru s Emíliou Došekovou (2008).