Prírodné pamiatky

Mesto Krupina sa rozkladá sa na aluviálnej nive rieky Krupinice na rozhraní Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny. Svojim rozvojom zaujalo obojstranné mierne vyvýšené riečne terasy a súčasné novovybudované ulice sa už šplhajú po prímestských miernych i strmších svahoch Krupinskej planiny. V prírodnom prostredí Krupiny evidujeme zvláštne prírodné výtvory, prírodné krásy a zaujímavé, najmä turisticky atraktívne scenérie. Široké spektrum prírodného prostredia, ktoré podmieňuje existenciu ľudskej spoločnosti možno považovať za výnimočné a krásne prírodné výtvory, niektoré dotvorené ľudskou činnosťou, faunou alebo flórou.

Na územie Krupiny (v jej západnej časti) zasahuje Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy, vyhlásená v roku 1979. Medzi maloplošné chránené územia patria Národná prírodná rezervácia Mäsiarsky bok, vyhlásená v roku 1980 s rozlohou 127, 81 ha, Prírodná rezervácia Holý vrch, vyhlásená v roku 1988 s rozlohou 16,81 ha, Národná prírodná pamiatka Štangarígeľ (Krupinské bralce), vyhlásená v roku 1975 s rozlohou 0,69 ha a Prírodná pamiatka Sixova stráň, vyhlásená v roku 1985 s rozlohou 0,83 ha. Medzi chránené stromy patrí brekyňa na Havrane a tisovec dvojradý v areáli Domčeka – Centra voľného času v Krupine. Okrem toho v roku 1998 boli na schválenie navrhnuté ďalšie chránené krajinné oblasti, medzi nimi i Krupinská Planina, zasahujúca len okrajovo na územie Krupiny (dolina Litavy, hrad Čabraď).

Medzi chránené stromy patria Tisovec dvojradý v meste Krupina a Brekyňa na Havrane, ktorej vek sa odhaduje na 200 rokov. Okrem týchto chránených solitérov sa v katastri mesta vyskytujú vzácne niekoľko sto rokov staré jedince gaštana jedlého, kyslej jahody (moruše) a oskoruše. Pre oblasť Krupiny, ktorá bola od dávna známa ovocinárstvom sú ešte charatkeristické jablone – tzv. končiarka (alebo hontianske jablko), slivky (napr. bystrické) a najmä čerešne, známe ako krupinské dudečky. Hoci ovocinárstvo už zďaleka nehrá takú významnú úlohu ako kedysi, stále si – najmä na lazoch – znamená dosť veľký podiel domáceho hospodárstva.

Národná prírodná rezervácia s rozlohou viac ako 120 ha sa nachádza v nadmorskej výške 350 – 545 m pri železničnej trati a ceste medzi Krupinou a Babinou. Predstavuje prírodný komplex ekosystému lesa s bralami a sutinami (sypané bralo). Geologický podklad celého územia tvoria pyroxenické andezity a ich pyroklastiká, na ktorých sa vytvorili ílovito-hlinité hnedozeme. Mimoriadne očarujúce je spojenie spadnutých skál (balvanov) s tečúcou Krupinicou.

Prevládajúcou drevinou je dub a v menších skupinách buk, cer, hrab, javor, lipa a jaseň. Viac ako 60% porastu je starších ako 100 rokov a približne 15% má viac ako 150 rokov a patria medzi najzachovalejšie a najcennejšie porasty prírodnej rezervácie.

Z väčších cicavcov tu žije príležitostne jeleň, srnec, diviak, líška, istý čas tu hniezdil výr skalný, žije tu myšiak hôrny. Menšie vtáky sú zastúpené viac ako 30 druhmi.

je skalnatý útvar, pozostávajúci z pravidelných päťbokých pilierov z andezitu. Niektoré piliere dosahujú výšku až 6 m. Celý útvar vznikol rozpadom lávového prúdu pyroxenického andezitu. Meno je nemeckého pôvodu a celý útvar popísal roku 1900 Andrej Kmeť v práci Tovaryšstvo. Zaujímavosťou je nápis na jednom z hranolov, ktorý je pripisovaný rôznym kultúram (Keltom, Slovanom). Doteraz však jeho pôvod nebol dôveryhodne objasnený.

Sixová stráň vznikla ako lom, ktorý bol – podobne ako Ficberg – exploatovaný v rámci ťažby kvalitného päťbokého andezitu. V súčasnosti je zachovaný v oválnom tvare so zatopeným dnom. Je v lese neďaleko cesty medzi Krupinou a Žibritovom.

Holý vrch bol vyhlásený ako maloplošná prírodná rezervácia kôli výskytu žltohlava európskho, ktorý tu rastie v nadmorskej výške 650 m.

má obvod kmeňa 300 cm, výšku 17 m, šírku koruny 14 m. Nachádza sa v priestore Domčeka-Centra voľného času v Krupine. Bol zasadený v rámci parku starého Halmayovho domu. Okrem neho sú v parku zastúpené: orech čierny, vejmutovky a ihličnany rôzneho druhu.