Po stopách v rodisku Sládkoviča

Andrej Braxatoris, básnickým menom Sládkovič, sa narodil v starobylej Krupine 30. marca 1820, ako ôsme dieťa v rodine Ondreja Braxatorisa. Prechádzka po stopách v rodisku Andreja Sládkoviča vás prevedie historickými pamiatkami a miestami, kde prežil roky svojho života krupinský rodák Andrej Sládkovič, autor básnickej skladby Marína, najdlhšej ľúbostnej básne na svete. Smer prechádzky hľadajte v stopách na chodníkoch v uliciach mesta.

Evanjelický kostol, ktorý stáročia spája krupinských luteránov. Tolerančný chrám s vežou a krížom na samom vrchole. Každý mesiac, každý rok zrodil nového kresťana. Andrej Braxatoris, ako dieťa sotva dvojdňové, zažil znovuzrodenie v prameni nového života 1. apríla 1820. Na krst ho niesli rodičia a krupinskí kmotrovia. Tento chrám navštevoval každú nedeľu a počas veľkých sviatočných spomienok. Takto získal Andrej základy behu života v rodine i spoločenstve kresťanov.

Šesťročný Andrejko cupitá do školy, za bratmi, za otcom, k pánu rechtorovi. Tu začal zápasiť s malými písmami, zložiac prvé slovká mama, otec aj my...
V jednej budove a osve v triedach svojich, žiačikovia katolíckej i luteránskej školy. Veľká je tabuľa čo výročnicu slávi, v 20. storočí rodisko rodáka pochváli.

Klietka hanby v meste fungovala do 19. storočia pre trestanie drobných priestupkov alebo na nápravu nemravného konania jednotlivcov a ich verejné vystavovanie. Jej špecifické vyhotovenie, ktoré sa dodnes žiaľ nezachovalo, umožňovalo s obvineným vo vnútri krútiť. Súčasná podoba klietky je ideálna kópia z roku 2020, ktorú podľa nákresu vyhotovil krupinský kováčsky majster Branislav Zelman.

Mestský dom, magistrát z roku Pána 1901. Nová radnica nahradila staršiu z čias richtára Jána Šiferera. V radnej sieni sa radili richtár a členovia mestskej rady a súdili všetkých obvinených na území mesta. Počas II. svetovej vojny bola radnica zničená bombovým útokom sovietskych lietadiel. Po viacerých rekonštrukciách získala súčasnú podobu.

Morový pilier, stĺp Svätej Trojice, roku Pána 1752 zodvihli mešťania z radnice. Oheň, voda, mor a iné strádania, morili, trápili krupinské stvorenia. Svätá vďaka svätým, i tej holubici, ochránili mesto pred morom zúriacim. Sochári slovenskí, i sochár z Kremnice, zanechali mestu pamiatky skvejúce.

Historický dom postavený pred štyrmi storočiami na rohu námestia. Starobylý dom dôstojne kráča dejinami mesta. Spolu s ním cechmajstri, nový kapitán i starosta. Riaditeľ i úradník tu dane pre štát vyberali zrezka. Študenti tu drali nohavice svoje i erárne miesta, študentky z Oravy – nejedna mliekarska nevesta.

Dve storočia uplynuli od času, kedy v Krupine uzrel svetlo sveta malý Andrejko, v rodine evanjelického učiteľa a organistu Ondreja Braxatorisa. Písal sa 30. marec, štvrtý deň v týždni roku Pána 1820. Matka Terézia držala už 8. dieťa v náručí. V malom dome za radnicou, budúci básnik ako dieťa vnímal lásku svojej matky i prísnosť učiteľa – jeho otca, jedného z prvých historikov mesta. Domov sa mu spájal s krásou, milotou, históriou mesta i starosťami slovenského rodu.

Gymnázium katolíckej rehole v Krupine, pár krokov od rodného domu budúceho básnika. Sládkovič po prvýkrát na akademickej pôde maďarčine - prvému z cudzích jazykov privyká. Okrem toho i latina s gréčtinou, divadlo a antika, so spolužiakmi, kamarátmi študujú a vedia čo je logika. Z Krupiny po jednom roku nový človek odchádza, z rodiska a z hniezda svojho, cudzí svet ho odvádza.

Múzeum Andreja Sládkoviča je pôvodne meštiansky neskorogotický a renesančný dom z pätnásteho až 17. storočia. Začiatkom 20. storočia dom vlastnila rodina Lehotských a v roku 1918 tu sídlil prvý slovenský župan Hontianskej župy, ktorého ešte v roku 1901 navštívil český spisovateľ Jaroslav Hašek. Od roku 1965 tu sídli múzeum, dnes s expozíciami archeológie, histórie mesta a regiónu Hont a osobnosťami Krupiny. Nájdeme tu aj pamätné izby Andreja Sládkoviča a Eleny Maróthy-Šoltésovej. Pod budovou sú viac ako 100 metrov dlhé pivničné priestory.

Od roku 2002 zdobí areál múzea Geschwindova záhrada, s takmer 44 sadenicami ruží slávneho šľachtiteľa,
ktorý v rokoch 1872 – 1906 slúžil ako lesmajster mesta. V Krupine vypestoval približne 707 ruží – kultivarov, z nich i jeden z najkrajších kvetov s titulom svetová ruža - Gruss an Teplic ako spomienku na mesto svojej mladosti.

Proti prachu sopky, kanóny osmanské, nezdolali múry architektov cisárskych. Jedno storočie a k tomu jeho polovica, bránili kráľovské mesto i banské mestá. Hrdosť ľudu mesta i kráľa Uhorska, plnia staré deje i hradby tohto miesta.

...sadni si na lavičku, oddýchni si a napíš básničku...
Lavička Andreja Sládkoviča a Pošta pre Sládkoviča bola v roku 2020, v jeho rodisku, osadená pri príležitosti 200. výročia narodenia slávneho básnika. Pár slov, možno i veršov, či pekných myšlienok, napíšte na papier a vložte do schránky alebo pošlite na e-mail: ic@krupina.sk . Tak sa môžete stať autorom budúcej publikácie „Básne pre básnika“, ako odkaz a hrdosť na nášho rodáka... Ďakujeme.

Pamätník - socha básnika, národného umelca Fraňa Štefunka, od roku 1957 dôstojne krášli park, ktorému dal i meno. Krása a sláva, čo je viac? Krása tela, ducha a či oboje? Svojím životom a dielom Andrej Sládkovič ukázal, ako je možné zdolať bolesti i biedu, ako je možno neuhnúť, ako je možné zachovať charakter. Tvoril zo samej podstaty človeka i človečenstva, z poznania krásy i Božieho stvorenia. Ako ľúbiaci básnik, filozof, teológ a kňaz. Preto tie pomníky a diela, ktoré nezdoláva čas.

Románska trojloďová bazilika bola postavená nemeckými hosťami na prelome 12. a 13. storočia. Viera, nádej i láska a túžba povzniesť sa k výšinám, prekročila prahy ich domov i mešcov z kože ušitých. Ich stavba prichýlila duše veriacich z mesta i okolia, potešila hodnostárov cirkvi i kráľa nejedného.
Tu stáli Belo IV., Štefan V. i Wladislav IV. Jagielo. Všetkým sa tu páčilo, všetkým za nebesami cnelo. Postoj duša pútnika, postoj duša s telom, nebesia a chvíľka krásy, samotné i s tebou.

Mesto Krupina malo Malý a Veľký rínok už stáročia. Zrejme už od stredoveku sa tu konávali trhy. Predmestie väčšinou obývali Slováci a ich rody.
Za pevnými hradbami, Nemci svoje mali domy. Starý potok Kltipoch po rínočku zurčal, vedľa hradieb jedinú mestskú studňu míňal. Nápis #KRUPINA osadený v roku 2021 s finančnou podporou BBSK sa stal modernou súčasťou Malého rínku. Urobte si fotografiu a súčasne sa oboznámte krátko s históriou mesta ale i jeho osobnosťami.

Starobylé miesto, ešte starší kameň.Z kameňa i z prachu skrýva kýsi oheň. Čo tu zanechala sopka od Štiavnice, z toho rástlo mesto vedľa Krupinice. Tureckí vojaci tu bývali chvíľu, mnohým našincom brali slobodienku. Skala, voda, prach a miesto tajomné, ukrývali lásky i vojny daromné.

Barnove sady sú typickou záhradkárskou osadou. Obyvatelia bytových domov si tu vo voľnom čase dopestujú vlastné ovocie a zeleninu. Záhradkárčením aj mladšia generácia získava vzťah k pôde a fyzickej práci.

Spoločenstvo drevín v nezalesnenej krajine je významný krajinný prvok, ktorý zvyšuje biodiverziu územia a chráni pôdu pred veternou a vodnou eróziou. Zároveň slúžia ako úkryt pre divožijúce zvieratá.

Papuľka - Takto bol pomenovaný čerešňový sad, kde sa pestovali a dodnes rastú „krupinské dudečky“– symbol kraja. Ovocinárstvom bola Krupina veľmi známa a prinášala miestnemu obyvateľstvu obživu a zároveň bola z pohľadu ekologickej stability krajiny dlhodobo udržateľná.

Na tomto mieste sa dozviete o histórii a využívaní vodných plôch na močenie konope. Existencia vodnej plochy vo vrcholovej časti hrebeňa je podmienená geologicky nepriepustným podložím zloženým z tufov a morfologickou jamou.

Poľné cesty popri lúkach, poliach a lazníckych osídleniach vedú k ďalšej lokalite s názvom Roveň, ktorá je príkladom samovývoja vodného prostredia čiže sukcesie.

Strážna veža Vartovka je unikátnou pamiatkou mesta Krupina, regiónu Hont i Slovenska. Po prvýkrát je spomínaná v roku 1564. Strážcovia na Vartovke dňom nocou bdeli nad bezpečnosťou obyvateľov mesta. Najčastejšie oznamovali príchod nepriateľa – osmanskej armády, Tatárov, ale aj povstaleckých kurucov či cisárskych labancov. Spomedzi asi 40 vartoviek ostala jediná. Preto je najstaršou zachovanou rozhľadňou na území Slovenska. Bola postavená z kameňa s drevenou ochodzou do výšky okolo 13 metrov.