Rozpočet mesta Krupina
Rozpočet mesta Krupina na rok 2023
Rozpočet mesta Krupina na rok 2022
Rozpočet mesta Krupina na rok 2021
Rozpočet mesta Krupina na rok 2020
Rozpočet mesta Krupina na rok 2019
Rozpočet mesta Krupina na rok 2018
Rozpočet mesta Krupina na rok 2017
Rozpočet mesta Krupina na rok 2016
Rozpočet mesta Krupina na rok 2015
Rozpočet mesta Krupina na rok 2014
Rozpočet mesta Krupina na rok 2013
Rozpočet mesta Krupina na rok 2012
Rozpočet mesta Krupina na rok 2011
Rozpočet mesta Krupina na rok 2010
Rozpočet mesta Krupina na rok 2009
Rozpočet mesta Krupina na rok 2008
Základom finančného hospodárenia mesta Krupina je programový rozpočet mesta, ktorý sa zostavuje na obdobie troch rokov. Zostavovanie, schvaľovanie rozpočtu a hospodárenie s finančnými prostriedkami mesta v zmysle schváleného rozpočtu mesta sa riadi platnými zákonmi Slovenskej republiky a všeobecne záväznými nariadeniami mesta Krupina.
Terminológia
Programové rozpočtovanie je systém založený na plánovaní úloh a aktivít subjektov samosprávy v nadväznosti na ich priority a alokovanie disponibilných rozpočtových zdrojov do programov, s dôrazom na výsledky a efektívnosť vynakladania rozpočtových prostriedkov. Inými slovami, programové rozpočtovanie je systém plánovania, rozpočtovania a hodnotenia, ktorý kladie dôraz na vzťah medzi verejnými rozpočtovými zdrojmi (rozpočet samosprávy) a očakávanými (plánovanými) výstupmi a výsledkami realizovaných činností, ktoré sú financované z rozpočtu subjektu samosprávy. Ako synonymá sa veľmi často používajú pojmy rozpočtovanie orientované na ciele alebo rozpočtovanie orientované na výkonnosť.
Rozpočet zostavený v programovej štruktúre (ďalej len „programový rozpočet“) je rozpočet, ktorý alokuje (rozdeľuje) výdavky rozpočtu do jednotlivých programov a jeho častí. Programový rozpočet kladie dôraz na prezentáciu plánovaných a dosahovaných výstupov a výsledkov.
Programová štruktúra je logická, hierarchicky usporiadaná konštrukcia, ktorá je účelne vytváraná vo vzťahu k zámerom a cieľom subjektu samosprávy. Programovú štruktúru vo všeobecnosti tvoria programy, podprogramy a prvky (projekty).
Program je súhrn/skupina navzájom súvisiacich aktivít (prác, činností, dodávok) vykonávaných na splnenie definovaných cieľov a zámerov. Program môžeme obrazne považovať za „mini rozpočet“ istej kompetenčnej oblasti, ktorú vykonáva subjekt samosprávy (napríklad Vzdelávanie, Doprava, Šport a pod). Program sa vo všeobecnosti delí na (obsahuje) podprogramy, prvky a/alebo projekty (ďalej len „ časti programu “). Každý program obsahuje zámery, ciele a merateľné ukazovatele. Každý program má priradený stručný, výstižný názov.
Podprogram je ucelená časť programu, ktorá obsahuje vzájomne súvisiace aktivity (napríklad v rámci Programu vzdelávanie môže byť Podprogram materské školy a Podprogram základné školy). Podprogram teda môžeme považovať za štruktúru, ktorá zvyšuje transparentnosť programu a špecifikuje súvisiace tematické a výdavkové skupiny programu. Podprogram vo všeobecnosti tvoria prvky a/alebo projekty. Každý podprogram má priradený stručný, výstižný názov.
Prvok je časovo neohraničená bežná aktivita/aktivity, ktorá „produkuje“ (v rámci ktorej sa produkuje) tovar alebo službu (napríklad v rámci Programu vzdelávanie môže byť Podprogram základné školy a v rámci neho Prvok základná škola so zameraním na informačné technológie a Prvok základná škola so zameraním na cudzie jazyky). Každý prvok má priradený stručný, výstižný názov.
Projekt je časovo ohraničená aktivita, ktorá produkuje špecifický tovar alebo službu. Projekt a prvok sú z hľadiska významu rovnocenné časti podprogramu a sú súhrnom aktivít, ktoré je možné na základe ich zamerania zoskupiť do podprogramu. Každý projekt má priradený stručný, výstižný názov.
Vízia prezentuje predstavu o ideálnom stave samosprávy, resp. ideálnom stave jej fungovania.
Poslanie prezentuje zmysel existencie samosprávy (čo robí, prečo a pre koho).
Zámer vyjadruje očakávaný pozitívny dôsledok/dopad dlhodobého plnenia príslušných cieľov (budúci stav, ktorý chceme v konečnom dôsledku dosiahnuť realizáciou programu/jeho časti a plnením príslušných cieľov v rámci programu/jeho častí).
Cieľ je forma na vyjadrenie výstupu alebo výsledku, prostredníctvom ktorého sa dosahuje (ktorý prispieva k) plnenie zámeru.
Výstupové ciele (výstupovo orientované ciele) - vyjadrujú konkrétne výstupy, tzn. tovary a služby produkované subjektom samosprávy.
Krátkodobé výsledkové ciele (výsledkovo orientovaný cieľ) - vyjadrujú okamžité výsledky, ktoré sa prejavia po relatívne krátkom čase (približne do, resp. okolo 1 roka) ako priamy efekt pôsobenia výstupov.
Strednodobé výsledkové ciele (výsledkovo orientovaný cieľ) - vyjadrujú výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť za obdobie dlhšie ako jeden rok.
Výstupy sú tovary a služby produkované samosprávou. V programovom rozpočte sú definované výstupovo orientovanými cieľmi a ukazovateľmi výstupu, napríklad: služba - hliadkovanie zabezpečované mestskou políciou (počet hliadok mestskej polície); služba - zabezpečovanie výučby na základnej škole (počet žiakov základnej školy); služba - oprava miestnych komunikácií (dĺžka opravených ciest za rok) služba - organizovanie kultúrnych podujatí (počet zorganizovaných predstavení); služba - starostlivosť o seniorov alebo zdravotne postihnutých (počet umiestnených pacientov v dome sociálnych služieb), služba - zabezpečovanie verejného osvetlenia (počet prevádzkovaných svetelných bodov) a pod.
Výsledky sú spoločensko-ekonomické zmeny spôsobené plnením programov, ktoré sú dosahované v strednodobom a krátkodobom rámci. V programovom rozpočte sú definované výsledkovo orientovanými cieľmi a ukazovateľmi výsledku.
Merateľný ukazovateľ je nástroj na monitorovanie a hodnotenie plnenia cieľa, resp. nástroj, prostredníctvom ktorého meriame pokrok pri plnení cieľa.
Monitorovanie je systematický proces zberu, triedenia a uchovávania relevantných informácií o vecnom a finančnom plnení programov. Údaje získané monitorovaním sa využívajú pri monitorovaní výkonnosti. Monitorovanie výkonnosti je priebežné sledovanie plnenia cieľov a merateľných ukazovateľov programu počas celého obdobia jeho realizácie. Pre potreby manuálu sa monitorovanie výkonnosti bude nazývať monitorovanie. Výsledky monitorovania sa prezentujú v monitorovacej správe.
Hodnotenie je systematická a analytická činnosť, ktorá na základe analýzy kritérií relevantnosti, účinnosti, efektívnosti/hospodárnosti, a prípadne aj užitočnosti/dopadu či stability/udržateľnosti, poskytuje spoľahlivé závery o výstupoch, výsledkoch, dôsledkoch a celkových účinkoch programu. Výsledky hodnotenia sa prezentujú v hodnotiacej správe, ktorá je súčasťou záverečného účtu.
Relevantnosť je posúdenie vzájomnej súvislosti priorít samosprávy, zámerov a cieľov programov.
Účinnosť je hodnotenie miery dosiahnutia cieľov programu, širších plánovaných aj neplánovaných prínosov a pozitívnych a negatívnych vplyvov realizácie programu.
Efektívnosť a hospodárnosť je posúdenie efektívnosti vstupov k dosiahnutým výstupom. Posúdenie, či za rovnaké vstupy bolo možné získať vyššie výstupy alebo či bolo možné za nižšie vstupy dosiahnuť rovnaké výstupy.
Užitočnosť a dopad je porovnanie plánovaného, resp. dosiahnutého vplyvu cieľov programu s potrebami cieľovej skupiny.
Stabilita a udržateľnosť je posúdenie perspektívnosti pôsobenia očakávaných kladných zmien vyplývajúcich z realizácie častí programu po ich ukončení (či sa očakávané kladné zmeny nestanú zastaranými v krátkom časovom období).
Logický rámec programu predstavuje vnútornú logiku programu. Je to spôsob, akým sa o programe, jeho zámeroch, cieľoch a vstupoch uvažuje. Pomocou neho sa systematicky buduje, vyjadruje a sleduje priama, preukázateľná logická súvislosť medzi víziou, poslaním, zámermi, strednodobými výsledkovými cieľmi, krátkodobými výsledkovými cieľmi, výstupovými cieľmi a vstupmi programu.
1. Schvaľovanie rozpočtu a zmien rozpočtu
Rozpočet mesta sa zostavuje v súlade s platnou právnou úpravou na obdobie troch rozpočtových rokov. Rozpočet sa povinne zostavuje podľa rozpočtovej klasifikácie ustanovenej Ministerstvom financií SR. Rozpočtový proces sa riadi záväzným rozpočtovým harmonogramom, ktorý schvaľuje primátor mesta. Za vypracovanie rozpočtového harmonogramu, jeho každoročnú aktualizáciu a zverejnenie na oficiálnej stránke mesta zodpovedá prednosta MsÚ. Na zostavovaní rozpočtu mesta Krupina sa podieľajú jednotlivé orgány samosprávy mesta a tiež orgány mestského zastupiteľstva. Komisie mestského zastupiteľstva sústreďujú požiadavky týkajúce sa rozpočtu mesta a jeho zmien od obyvateľov mesta, od právnických a fyzických osôb, ako aj od zamestnancov mesta, posudzujú požiadavky najmä z hľadiska prínosu pre mesto a jeho rozvoj, ochrany a tvorby životného prostredia a verejnoprospešných služieb, odporúčajú mestskej rade na zahrnutie do rozpočtu mesta vybrané priority, ktoré vyplývajú z posúdenia požiadaviek, navrhujú koncepčné riešenia závažných problémov mesta. Mestská rada prerokováva návrh rozpočtu, resp. zmenu rozpočtu vypracovanú podľa požiadaviek komisií mestského zastupiteľstva. Primátor mesta riadi rozpočtový proces. Mestské zastupiteľstvo schvaľuje rozpočet mesta Krupina na príslušné rozpočtové roky – v zmysle § 12 zákona č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Na schválenie programového rozpočtu a jeho zmeny je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
2. Príjmy a výdavky rozpočtu
Rozpočet Mesta obsahuje príjmy a výdavky spojené s činnosťou samosprávy mesta, finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu, finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám. Príjmy rozpočtu mesta sú podiely na daniach v správe štátu, výnosy miestnych daní a miestnych poplatkov, nedaňové príjmy z činnosti a vlastníctva majetku mesta, dotácie zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych fondov, prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na konkrétny účel, dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech mesta, sankcie za porušenie rozpočtovej disciplíny uložené mestom, výnosy z prostriedkov mesta, iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi. Mesto môže na plnenie svojich úloh použiť aj združené prostriedky, návratné zdroje financovania, prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov. Dotácie zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa poskytujú mestu na výkon samosprávnych funkcií a na prenesený výkon štátnej správy. Výdavky rozpočtu mesta sú záväzky, ktoré vyplývajú pre mesto z povinností ustanovených zákonmi, výdavky na výkon samosprávnych funkcií a na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených mestom, výdavky na prenesený výkon štátnej správy, výdavky spojené so správou, s údržbou a rozvojom majetku mesta a majetku prenechaného na plnenie úloh, záväzky prijaté v rámci spolupráce s inými obcami alebo vyšším územným celkom, alebo prípadne s ďalšími subjektami na zabezpečenie úloh vo svojej pôsobnosti vrátane výdavkov na spoločnú činnosť, výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv a dohôd o medzinárodnej spolupráci, úhrada úrokov z prijatých pôžičiek a úverov, výdavky na emisiu dlhopisov a na úhradu úrokov z nich, iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi. Rozpočet mesta je delený podľa rozpočtovej klasifikáciena funkčnú a ekonomickú klasifikáciu.
3. Pravidlá rozpočtového hospodárenia a rozpočtové opatrenia
Rozpočtové prostriedky sa môžu použiť len do konca rozpočtového roka, a to len na účely, na ktoré boli určené rozpočtom mesta. Prebytok hospodárenia rozpočtu mesta Krupina koncom roka neprepadáva. Je zdrojom tvorby mimorozpočtových peňažných fondov mesta. Prípadný schodok svojho hospodárenia mesto vyrovná predovšetkým z rezervného fondu, z rozpočtu bežného roka, návratných zdrojov financovania. Ak v priebehu roka vznikne potreba úhrady, ktorá nie je v rozpočte rozpočtovej kapitoly zabezpečená, možno úhradu realizovať zmenou rozpočtu mesta. O zmene rozpočtu mesta a použití mimorozpočtových peňažných fondov rozhoduje Mestské zastupiteľstvo. V rozsahu určeným zastupiteľstvom môže zmeny rozpočtu vykonávať primátor mesta.
4. Záverečný účet mesta
Návrh záverečného účtu mesta prerokuje mestské zastupiteľstvo najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí rozpočtového roka. Záverečný účet obsahuje údaje o plnení rozpočtu príjmov a výdavkov v členení podľa rozpočtovej klasifikácie vrátane tvorby a použitia prostriedkov peňažných fondov. Súčasťou záverečného účtu je ďalej bilancia aktív a pasív, prehľad o stave a vývoji dlhu, prehľad o poskytnutých zárukách podľa jednotlivých príjemcov, údaje o nákladoch a výnosoch podnikateľskej činnosti, údaje o hospodárení príspevkových organizácií mesta. Prílohou záverečného účtu je hodnotiaca správa. Prebytok hospodárenia rozpočtu mesta po skončení roka neprepadá a je zdrojom tvorby rezervného fondu, prípadne ďalších peňažných fondov. Prípadný schodok svojho hospodárenia uhradí obec predovšetkým z rezervného fondu, z ďalších peňažných fondov, z rozpočtu bežného roka alebo z návratných zdrojov financovania. O použití prebytku rozpočtového hospodárenia a o spôsobe úhrady schodku rozhodne mestské zastupiteľstvo pri prerokovaní záverečného účtu.
