Kam do okolia
REGIÓN HONT
Mesto Krupina je jedným z najvýznamnejších centier historického regiónu Hont. Spolu s Banskou Štiavnicou, Pukancom, Banskou Belou patrí medzi 4 historické slobodné kráľovské mestá regiónu. K mestám Hontu neskôr pribudli aj Šahy, neskoršie sídlo župy a kúpeľné mesto Dudince.
Hoci Krupina bola 600 rokov súčasťou historického regiónu Zvolen, prirodzene – historicky, hospodársky, politicky či vojensky bola spojená so životom v regióne Hont. Hont existoval pravdepodobne už v preduhorských časoch, no doložený je až po vzniku uhorského kráľovstva (až po roku 1000). Hunt ako župan je spomínaný v roku 1037, no samotný hontiansky obvod, a teda aj komitát až v roku 1156. Kráľovský komitát mal sídlo na hrade Hont, od ktorého získal pomenovanie a neskôr sa od neho oddelili ďalšie župy (Novohrad, Zvolen – od neho potom časť Tekova, Liptov, Turiec a Orava a napokon Malohont). Hontianska župa bola členená do tzv. slúžnovských okresov. Z nich napokon sídlo pôvodne Bzovíckeho okresu zaniklo a od roku 1885 sa novým sídlom Krupinského okresu stalo mesto Krupina, ktoré je sídlom okresu - s prestávkou v rokoch 1960 – 1996 - dodnes.
Krupina susedí s ďalšími okresmi v regiónoch Hont a aj Zvolen. Tieto aj v minulosti a čiastočne aj dnes úzko spolupracujú. V roku 2008 vzniklo len na malej časti regiónu Hont Verejno-súkromné partnerstvo Hontiansko-dobronivské, ktoré má sídlo v Krupine.
web: www.regionhont.sk
DUDINCE
Ako obec vznikla na dôležitej trase spájajúcej Ostrihom (neskôr Budín) a Krakov, teda na ceste, na ktorej vniklo aj mesto Krupina. Po prvýkrát sa spomína v roku 1301 a bola to zrejme obec gajdošov (dudy – gajdy), podľa čoho získala aj svoje pomenovanie. Zrejme už od najstarších čias miestni využívali prameň s vodou unikátneho zloženia. Podľa legendy zachované jamy na travertínovom kopci vyhĺbili údajne už Rimania pred 2 000 rokmi. Po prvýkrát dudinské minerálne vody spolu s ďalšími zdravotnými prameňmi v Uhorsku spomína v roku 1777 Henrich Johan von Crantz.
Obec patrila rôznym feudálnym majiteľom, no o skutočné využitie prameňa pre kúpania chtivých hostí sa postaral až majiteľa panstva a kaštieľa v Kráľovičovej (časť Hokoviec) gróf Hugo von Oberndorf, ktorý dal v roku 1900 postaviť prvý otvorený kúpeľ. Podľa tradície sa tu vraj už skôr kúpala aj kráľovná a cisárovná Alžbeta zvaná Sissi. Skutočný rozvoj kúpeľníctva na vysokej úrovni začala postupne od 50. rokov 20. storočia. Veľkú zásluhu na tom mal kolektív pod vedením prof. Dr. Otta Hynie z Karlovej Univerzity v Prahe.
Vďaka novým výskumom, ktoré potvrdili množstvo a kvalitu vody, boli postavené prvé kúpeľné a liečebné domy. Prvý sa volal Krupina, neskôr pribudli ďalšie - napríklad Rubín, Smaragd, Diamant a i. Pre verejnosť okrem kúpeľných domov a hotelov slúži najmä kúpalisko Dudinka. Pri starobylých travertínových kopách a pôvodných prameňoch je systematicky spracovaný náučný chodník s informačnými tabuľami.
Pokojné prostredie areálu kúpeľov ozdobuje niekoľko vzácnych umeleckých diel, no aj kostoly rímskokatolíckej a evanjelickej a. v. cirkvi a napokon aj súsošie s bustami zakladateľských osobností a lekárov moderných kúpeľných dejín Mesta Dudince. V Dudinciach pôsobil a je tu pochovaný rytec, geodet a poštmajster Daniel Braxatoris (1817 – 1903) starší brat krupinského rodáka Adreja Sládkoviča.
web: www.dudince-mesto.sk
BZOVÍK
Obec patrí k jedným z najstarších v okrese Krupina i na území Hontu. Prvá písomná zmienka sa viaže s potvrdením donácie Lamperta z rodu Hunt-Poznanovcov a jeho manželky Žofie, sestry uhorského kráľa, a to z roku 1135, v ktorom sa spomína už niekoľko rokov existujúci kláštor. Patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie kláštory na strednom Slovensku a jeho majetky hraničili s územím Krupina.
Preto v tejto listine nájdeme aj najstaršiu písomnú správu o rieke Krupine (dnes Krupinica). S kláštorom malo mesto neustále spory ohľadom hraníc a využívania pozemkov Briač, ktorý je po prvýkrát zaznamenaný v roku 1238. Kláštor i kostol, ktorý bol jeho súčasťou, niekoľkokrát prestavali, no začiatkom 16. storočia sa ho zmocnil rod Balašovcov, neskôr ho ovládali Fánčiovci, napokon sa dostal do rúk jezuitského rádu, Ostrihomskej kapituly a Ostrihomskému seminára. Ešte v roku 1909 ho kúpil Móric Slúka, ktorý ho predal Móricovi Schidlovi, no v roku 1925 panstvo zaniklo. Kúpili ho traja spolumajitelia, ktorí ho predali Jánovi Halásovi zo Bzovíka, ktorý ho vlastnil až do 50. rokov 20. storočia, kedy ho úradná moc donútila vlastníka odovzdať (predať) hrad štátu. Hrad sa dostal do správy Vlastivedného múzea Zvolen - neskôr premenovaného na Lesnícke a drevárske múzeum. Od roku 2010 je vo vlastníctve Obce Bzovík.
Ku kláštoru, ktorý sa postupne revitalizuje, vedie náučný chodník s informačnými tabuľami. V obci sa počas roka koná niekoľko kultúrno-spoločenských podujatí (jarmok, prievody ai.). Okrem opevneného kláštora je v obci neskorogotický-ranorenesančný Kostol sv. Štefana Kráľa s barokovým interiérom a ešte niekoľko zaujímavých ľudových domov. V obci pôsobili ev. a. v. biskup Juraj Zábojník (1608 – 1672), ako rímskokatolícky kaplán Dr. Štefan Moyses (1797 – 1869), neskôr prvý predseda Matice Slovenskej a ako rímskokatolícky kaplán prof. Dr. Martin Hattala (1821 – 1903), kodifikátor spisovanej slovenčiny.
web: www.obecbzovik.sk
ČABRADSKÝ VRBOVOK
Obec je leží na starobylej ceste vedúcej popri rieke Litavica (pôvodne Litava), na ktorej vznikol aj hrad Čabraď. Obec je po prvýkrát spomínaná v tzv. bzovíckej listine z roku 1135. Hrad, ktorý je na kopci nad údolím rieky Litavice, sa uvádza v prameňoch najprv ako Litava a neskôr od 15. storočia ako Čabraď. Vlastnili ho rôzne rody – najprv Hunt-Poznanovci, ale aj ostrihomský arcibiskup kardinál Tomáš Bakóc, neskôr Pálfiovci, ďalej Ján Krušič – krupinský protiturecký kapitán.
Od roku 1622 ho do držby získal protiturecký kapitán Peter Koháry a napokon ho vlastnil rod Coburgovcov. V roku 1812 dali majitelia hrad podpáliť a odvtedy je v ruinách. K hradu sa viaže povesť o hvezdárovi – somárovi. Hrad patrí Obci Čabradský Vrbovok, ktorá v spolupráci s Občianskym združením Rondel pracuje na jeho revitalizácii. Archeologický výskum tu robili PhDr. Václav Hanuliak a PhDr. Ján Beljak, PhD. v spolupráci so zahraničnými partnermi z Budapešti.
Hrad je čiastočne konzervovaný – rekonštruovaný a je k nemu bezpečný prístup po značenom turistickom chodníku. Pod hradom (Čabradské Podhradie) je Kaplnka sv. Štefana Kráľa postavená Štefanom Kohárym v roku 1813. V samotnej obci Čabradský Vrbovok od roku 1773 stojí barokový ev. a. v. kostol. Obec je rodiskom slovenských národovcov – dvojičiek Pavla (1835 – 1914) a Michala Mudroňovcov (1835 – 1887).
web: www.cabradskyvrbovok.dcom.sk
SEBECHLEBY
Jedna z najstarších obcí v okrese i regióne Hont. Leží 13 km južne od Krupiny a po prvýkrát je spomínaná v roku 1135 v tzv. bzovíckej listine. Obec je spomínaná aj v rokoch 1222 a 1233, kedy jej obyvatelia získali privilégiá mestečka, no naďalej patrila do majetku Ostrihomskej kapituly.
V obci zrejme od 13. storočia stojí rímskokatolícky Kostol sv. Michala Archanjela s románskymi prvkami a bohatým barokovým vybavením. Počas protitureckých bojov bola dedina obsadená a zničená. V 18. storočí tu bolo dočasné sídlo Hontianskej župy a schádzala sa tu aj šľachtická kongregácia.
Počas obdobia socializmu bola centrom okolia ako stredisková obec. Súčasťou obce sú aj jej odľahlé vinohradnícke osady, najznámejšia z nich je Stará hora – pamiatková rezervácia ľudovej architektúry so zachovanou barokovou Kaplnkou sv. Urbana z roku 1732 a vinohradníckymi chyžkami s malými pivničkami, v ktorých dodnes vinohradníci skladujú a ponúkajú sudové víno. V obci sa koná atraktívna akcia Oberačka po sebechlebsky.
V obci sa narodil významný rímskokatolícky farár a ostrihomský kanonik Michal Kemp (1792 – 1865), ktorý o. i. revidoval Palkovičov prvý slovenský preklad Biblie. Podobné starobylé a významné kostoly sú aj v obciach Hontianske Nemce a Ladzany.
web: www.sebechleby.com
SVÄTÝ ANTON
Historická obec, ktorá leží severne od Krupiny, a to medzi Žibritovom a Banskou Štiavnicou neďaleko najvyššej hory Hontu – Sitna. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1266, kedy patrila do Sitnianskeho panstva.
Jeho správa sa neskôr preniesla s novým šľachtickým rodom Koháryovcov do reprezentačného sídla – svätoantonského kaštieľa. Tento rod mal obec v držbe od roku 1622, neskôr ju prevzali Coburgovci. Posledný z rodu Ferdinand Coburg - bulharský cár - kaštieľ opustil v roku 1944.
Nádherný štvorkrídlový barokový kaštieľ s anglickým parkom a so zachovaným interiérom reprezentujúcim bývanie šľachty od 17. do 20. storočia je jedinečnou stavbou akou sa môže obyvatelia regiónu Hont pochváliť. Múzeum každoročne organizuje Hubertove dni a ďalšie zaujímavé kultúrne podujatia.
web: www.svatyanton.sk
ŽIBRITOV
Obec na ceste medzi Krupinou a Banskou Štiavnicou. Vznikla pravdepodobne ako štoltýska dedina s prvým richtárom – šoltýsom Siegfriedom, podľa ktorého zrejme získala pomenovanie. Po prvýkrát sa spomína roku 1266 v zázname sporu medzi Krupinou a Banskou Štiavnicou na jednej strane a rodom Hunt-Poznanovcov na strane druhej, ktorým táto obec patrila.
Od roku 1622 patrila Koháryovcom, neskôr Coburgovcom. V obci v stredoveku stál Kostol sv. Ladislava, ktorý bol neskôr obohnaný hradbou s dvoma baštami. Na jednej z nich boli umiestnené zvony, no posledný v roku 2012 zmizol. V obci je ev. a. v. kostol postavený v roku 1876.
Z obce vedie náučný chodník na Krupinské bralce – Štangarígeľ (v katastri Krupiny), organizujú sa kultúrne podujatia Podsitnianske dni hojnosti. Rímskokatolícka farnosť v Krupine v areáli bývalej pevnôstky a kostola sv. omšu spojenú so spomienkou na rímskokatolíckeho biskupa Dr. Michala Buzalku (1885 – 1961), prenasledovaného komunistickým režimom.
V 50. rokoch tu natáčali film podľa poviedky Kálmána Mikszátha Dáždnik Svätého Petra. Je rodiskom Martina Hranku (1899 – 1940), ktorý písal pre deti a tiež Kazimíra Bezeka (1908 – 1985), básnika a dramatika. Ako ev. a. v. farár tu pôsobil Ján Jahoda, hlavná postava Kukučínovho románu Mladé letá.
web: www.e-obce.sk/obec/zibritov
BABINÁ
Obec leží v historickom regióne Zvolen severne od Krupiny, no bola dlhé obdobie súčasťou krupinského okresu. Spomínaná je v listine z roku 1254, ktorou Belo IV. Dobronivčanom a Babinčanom udelil kráľovské privilégiá. Hoci sa im ich nepodarilo celkom udržať a v novoveku boli podriadení Dobronivskému panstvu (istý čas aj šľachtickej rodine Esterházyovcov), historické povedomie o ich privilégiách tu pretrvalo dodnes.
S obcou viedlo mesto Krupina viaceré hraničné spory. V 13. storočí Babinčania postavili Kostol sv. Matúša (pôvodne asi sv. Juraja), dnes s barokovým interiérom a neskôr starý tolerančný kostol nahradil moderný ev. a. v. kostol, ktorý tam stojí dodnes.
web: www.babina.sk
Literatúra a pramene:
BAKÁCS, István: Hont vármegye Mohács előtt. Budapest, 1971
BOTÍK, Ján a kol.: Hont – tradície ľudovej kultúry. Martin: Osveta, 1988
LUKÁČ, Miroslav a kol.: Krupina – monografia mesta. Banská Bystrica, 2014
LUKÁČ, Miroslav: Zaniknuté patrocínium rímskokatolíckeho kostola v Obci Žibritov (rkp.), 2015
URBAN, Peter a kol.: Zlatá kniha Hontu. Martin: Vyd. Matice slovenskej (2010)
ŽUDEL, Juraj: Stolice na Slovensku. Bratislava: Obzor, 1984
Internetové zdroje - webstránky obcí a miest, wikipedia.sk
Text © PhDr. Miroslav Lukáč (r. 2016)
