Mestské hradby boli postavené z v rokoch 1551 – 1564 z tufu, ktorý sa ťažil v katastri mesta Krupina. Na ich stavbe sa podieľali obyvatelia mesta, ale aj poddaní okolitých panstiev a stolíc. Osmanské vojská (Turci) napadli Uhorsko a dostali sa aj na územie Slovenska i k mestu Krupina už v 1. polovici 16. storočia. Podľa rozhodnutia uhorského kráľa a uhorského snemu bolo nutné obrániť stredoslovenské banské mestá, a to aj opevnením viacerých pohraničných miest a hradov – vrátane Krupiny. Hradby boli neustále zdokonaľované pod dozorom cisárskych architektov (J. Lobersee, J. Ferari) a odolali delostrelectvu osmanských vojsk a ďalších nepriateľov vďaka dômyselnému systému moderných fortifikačných prvkov – bastiónov. Po skončení vojen prestali hradby plniť svoju pôvodnú funkciu. Väčšina starého mesta je obohnaná hradbami i dnes, no niektoré časti sú zakryté sekundárnou zástavbou z mladšieho obdobia. Turecký bastión je od 70-tych rokov 20. storočia využívaný ako mestský amfiteáter – dnes Amfiteáter Viliama Polónyiho.
Text: PhDr. Miroslav Lukáč