V piatok 31. októbra o 13.30 hod. sa v rámci týždňa česko-slovenského priateľstva a pri výročí vzniku Československej republiky (28. október – vyhlásenie republiky v Prahe, 30. október 1918 – Martinská deklarácia) na starom cintoríne v Krupine prvýkrát po roku 1989 za účasti mesta uskutočnil pietny akt kladenia vencov. Najprv zástupcovia mesta Krupina – prednosta MsÚ Ing. Ján Šufliarský, ďalej Ministerstva obrany Českej republiky – p. Pavel Filipek, Československej obce legionárskej – tajomník Jiří Filip a Marcela Tolarová, ako aj Nadácie M. R. Štefánika – pán Pavel Šesták položili vence k pamätníku. Nasledovala minúta ticha za padlých vojakov, a potom sa prítomným prihovorili prednosta MsÚ a MO ČR, ako aj Nadácie M. R. Štefánika a po zapálení svetiel sme si vypočuli hymny Českej republiky a Slovenskej republiky.
Do Krupiny prišla delegácia zo Sásy a z Krupiny odchádzali priamo do Čiech. V príhovore prednosta Ing. Šufliarský zdôraznil aj významný podiel domáceho i zahraničného odboja, a hlavne Slováka M. R. Štefánika na vzniku nového štátu a aj organizovanie československých légií, ktoré boli dôležitou zložkou obrany Československa.
Pietny akt bol spojený so spomienkou na padlých československých vojakov (a legionárov) v roku 1919, a tých, ktorí zahynuli počas obrany a prípravy na odpor proti maďarskej červenej armáde – proti boľševikom. Béla Kun, ktorý po rozpade Rakúsko-Uhorska ovládol Maďarsko zaútočil na Slovensko (ktoré bolo už súčasťou Československa) a jeho vojaci neoprávnene prekročili demarkačnú líniu a vstúpili na územie nového štátu. Na našom území to boli predovšetkým Šahy, ako sídlo Hontianskej župy v blízkosti hraníc, ktoré Kuhnovi vojaci obsadili ako prvé. Okrem zaujatia Slovenska bolo cieľom šíriť komunisticko-boľševické myšlienky. Boľševici zároveň prenasledovali národne cítiacich verejných činiteľov a kňazov, pričom z Krupiny pred nimi musel ujsť ev.a.v. kňaz Pavel Bujnák. Boľševici v Honte i v meste Krupina urobili veľké škody – na životoch ľudí i na majetku. Počas tohto obdobia na území Hontu zahynulo viac ako 80 príslušníkov Československej armády novovzniknutého štátu. Štyroch príslušníkov armády pochovali na starom cintoríne v Krupine, kde už od roku 1919 asi do polovice 20. storočia stáli malé drevené kríže s menami padlých. Dnes je tam iba malý kamenný pamätník a minulý rok Nadácia M. R. Štefánika doplnila hrob o kovovú tabuľku s menami padlých a zomrelých.
V Krupine pochovali poručíka Josefa Říhu (zahynul v Krupine), rotmajstra Josefa Jareša (zomrel v septembri 1919), vojaka Rudolfa Cvrčeka (zahynul v Krupine) a vojaka Antonína Hájeka (zomrel v Krupine už v marci 1919).
Čestnú stráž držali študenti Vojenskej strednej školy a vyššej školy MO ČR z Moravskej Třebovej v uniforme československého vojaka z roku 1919 a v modrej uniforme československých legionárov vo Francúzsku.
Dr. M. Lukáč
