• cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

  • cube

ÚVOD   |   MAPA STRÁNOK   |    KONTAKT







Počet zobrazení:             tlačiť článok  Tlač

VZN číslo 11/2014


Všeobecne záväzné nariadenie mesta Krupina

č. 11/2014

ktorým sa stanovujú zásady hospodárenia s finančnými prostriedkami a rozpočtové pravidlá Mesta Krupina.

Mestské zastupiteľstvo v Krupine vydáva toto VZN na základe ustanovenia § 11 ods. 4 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov s použitím ustanovení zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy znení neskorších zmien a doplnkov, zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a ústavného zákona č. 493/2011 o rozpočtovej zodpovednosti.

§ 1

Úvodné ustanovenia

1. Toto VZN upravuje postavenie, funkciu a zostavovanie rozpočtu a záverečného účtu Mesta Krupina, ako aj použitie prostriedkov rozpočtu mesta Krupina. Ustanovuje pravidlá hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami mesta Krupina a jeho rozpočtových a príspevkových organizácií, ako aj kontrolu ich dodržiavania.

2. VZN upravuje proces prípravy, schvaľovania a rozboru hospodárenia rozpočtových a mimorozpočtových prostriedkov mesta, stanovenie kompetencií v oblasti rozpočtového a mimorozpočtového hospodárenia.

Časť I.

§ 2

Výklad pojmov

1. Opatrením Ministerstva financií SR sa ustanovuje rozpočtová klasifikácia platná pre zostavenie rozpočtu mesta na príslušný rok. Rozpočtová klasifikácia obsahuje funkčnú a ekonomickú klasifikáciu.

Funkčná klasifikácia prestavuje 5 miestny číselný kód, pričom prvé dvojčíslie určuje oddiel, tretie číslo skupinu, štvrté triedu a piate číslo podtriedu a umožňuje sledovať výdavky mesta Krupina podľa ich účelu a na medzinárodné porovnávanie.

Ekonomická klasifikácia je 6 miestny číselný kód, pričom prvé trojčíslie predstavuje položku a druhé trojčíslie podpoložku za účelom triedenia rovnorodých príjmov a výdavkov.

2. Mestské zastupiteľstvo sa označuje skratkou „MsZ“.

3. Mestská rada sa označuje skratkou „MsR“.

4. Komisie Mestského zastupiteľstva sa označujú skratkou „komisie MsZ“.

5. Programový rozpočt sa označuje skratkou „PR“

§ 3

Rozpočet mesta

1. Schválený rozpočet /Ďalej len rozpočet/ mesta Krupina je základným nástrojom finančného hospodárenia, ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií mesta v príslušnom rozpočtovom roku.

2. Rozpočet je dokumentom, v ktorom sa premietajú ciele volebných alebo rozvojových programov mesta. Je tak meradlom aktivity ako aj meradlom možností. Je významným komunikačným nástrojom s občanmi mesta.

3. Rozpočet vyjadruje samostatnosť hospodárenia mesta. Obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom pôsobiacim na území mesta, ako aj k obyvateľom, žijúcim na území mesta. Zahŕňa tiež finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu.

4. Rozpočet mesta sa zostavuje a schvaľuje v zmysle §9 zákona č. 583/2004 ako viacročný PR, konkrétne ako rozpočet na bezprostredne nasledujúci rok s výhľadom na ďalšie dva nasledujúce roky, pričom rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom. Viacročný rozpočet sa zostavuje v rovnakom členení ako ročný rozpočet, ale príjmy a výdavky na druhý a tretí rok majú len informatívny charakter.

5. Súčasťou rozpočtu mesta sú rozpočty príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií a príspevky príspevkovým organizáciám zriadených mestom.

6. Rozpočet mesta obsahuje okrem finančných vzťahov k rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, zriadených mestom aj finančné vzťahy k právnickým osobám, ktorých je zakladateľom, a môže obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných obcí, ako aj finančné vzťahy k rozpočtu vyššieho územného celku, ak sa plnia spoločné úlohy.

7. PR mesta obsahuje aj zámery a ciele, ktoré bude mesto realizovať z výdavkov rozpočtu mesta /ďalej len program obce/.

8. Súčasťou rozpočtu mesta Krupina sú aj finančné operácie, ktorými sa vykonávajú prevody z mimorozpočtových peňažných fondov mesta a realizujú sa návratné zdroje financovania a ich splácanie. Za finančné operácie sa považujú aj poskytnuté pôžičky a poskytnuté nenávratné finančné výpomoci z rozpočtu obce a ich splátky. Tieto finančné operácie sa uskutočňujú mimo príjmov a výdavkov rozpočtu mesta.

9. V rozpočte sa uplatňuje aktuálne jednotné triedenie príjmov a výdavkov a aktuálna rozpočtová klasifikácia (opatrenie MF SR).

10. Rozpočet sa vnútorne člení na časť, ktorá obsahuje bežné príjmy a bežné výdavky (bežný rozpočet), na časť, ktorá obsahuje kapitálové príjmy, kapitálové výdavky (kapitálový rozpočet), finančné operácie a nerozpočtované príjmy a výdavky tzv. podnikateľskú činnosť (ide o tvorbu Sociálneho fondu, nákup potravín v Školskej jedálni a pod.).

§ 4

Príjmy a výdavky rozpočtu mesta

Príjmy

1. Príjmami rozpočtu mesta sú:

a/ výnosy miestnych daní a poplatkov podľa osobitného predpisu, ¹

b/ nedaňové príjmy z vlastníctva a z prevodu vlastníctva majetku mesta a z činnosti mesta a jeho rozpočtových organizácií podľa tohto alebo osobitného zákona, /2

c/ výnosy z finančných prostriedkov mesta,

d/ sankcie za porušenie finančnej disciplíny uložené mestom,

e/ dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech mesta,

f/ podiely na daniach v správe štátu podľa osobitného predpisu,

g/ dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych fondov,

h/ ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,

i/ účelové dotácie z rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu inej obce na realizáciu zmlúv podľa osobitných predpisov, ³

j/ prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na konkrétny účel,

k/ iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.

2. Za vlastné príjmy rozpočtu mesta sa považujú príjmy uvedené v odseku 1 písmeno a/ až f/.

3. Mesto môže na splnenie svojich úloh použiť:

a/ návratné zdroje financovania,

b/ zostatky peňažných fondov z predchádzajúcich rozpočtových rokov a zostatky príjmových finančných operácií.

c/ zisk z podnikateľskej činnosti svojich s.r.o.

d/ združené prostriedky

Výdavky

1. Z rozpočtu mesta sa uhrádzajú:

a/ záväzky mesta vyplývajúce z plnenia povinností ustanovených osobitými predpismi,

b/ výdavky na výkon samosprávnych pôsobností mesta podľa osobitých predpisov a na činnosť rozpočtových a príspevkových organizácií zriadených mestom,

c/ výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy podľa osobitých predpisov,

d/ výdavky spojené so správou, údržbou a zhodnocovaním majetku mesta a majetku prenechaného na plnenie úloh podľa osobitých predpisov,

e/ záväzky prijaté v rámci spolupráce s inými obcami alebo vyšším územným celkom, alebo prípadne s ďalšími subjektami na zabezpečenie úloh vo svojej pôsobnosti vrátane výdavkov na spoločnú činnosť,

f/ úhrada úrokov z prijatých pôžičiek a úverov a návratných fin. výpomocí,

g/ iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.

2. Z rozpočtu mesta sa môžu poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým osobám, ktorých zakladateľom je mesto, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja územia mesta.

3. Iným právnickým a fyzickým osobám, podnikateľom, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt v meste, alebo ktoré pôsobia, vykonávajú činnosť na území mesta Krupina, alebo poskytujú služby na území mesta Krupina.

4. Z rozpočtu mesta môžu byť poskytované dotácie a návratné finančné výpomoci na podporu verejnoprospešných činností, podnikania a zamestnanosti len v prípade, že tieto subjekty majú uhradené všetky záväzky voči mestu.

5. Ak mesto s inými obcami spolupracuje na základe zmluvy o zriadení združenia obcí 4/ alebo spolu založia právnickú osobu podľa osobitného predpisu 5/, môže mesto vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku tejto právnickej osoby alebo ako členský príspevok.

6. Mesto môže poskytovať dotácie inej obci alebo vyššiemu územnému celku, ak zabezpečuje niektoré úlohy pre mesto Krupina, alebo ak ide o poskytnutie pomoci pri likvidácii následkov havárie alebo inej podobnej udalosti.

7. Poskytnutie finančných prostriedkov podľa bodu 2 až 5 nesmie zvýšiť dlh mesta na konci rozpočtového roka a podlieha ročnému zúčtovaniu s rozpočtom mesta. 8. Osobitné výdavky Mesta sú výdavky na reprezentačné a propagačné účely a to:

1/ pohostenie pri oficiálnych návštevách a na výdavky spojené s pobytom oficiálnych hostí,

2/ občerstvenie účastníkov porád, konferencií, obchodných rokovaní a iných pracovných príležitostí,

3/ na propagáciu a reklamu mesta.

Pre účely týchto zásad sa za oficiálnu návštevu považuje tuzemská alebo zahraničná delegácia, ktorá prerokúva zásadné politické alebo hospodárske otázky.

Za občerstvenie sa považuje káva, čaj a iné nealkoholické nápoje, prípadne aperitív a jedlo podľa povahy a dĺžky trvania akcie. Výdavky spojené s pobytom oficiálnych hostí, sú výdavky na ich uvítanie, ubytovanie, stravovanie, dopravu, tlmočenie, vstupné na kultúrny program. Primátor mesta môže zahraničnej delegácii a výnimočne v odôvodnených prípadoch aj tuzemskej delegácii v spoločensky nutnej miere poskytnúť primeraný dar. Za primeraný vecný dar sa pri zahraničnej delegácii považuje dar v hodnote 50 € na jednu osobu, pri tuzemskej delegácii dar v hodnote 35 € na jednu osobu.

Výdavky na reprezentačné účely môžu byť použité, ak si to vyžadujú politické, hospodárske a iné spoločenské dôvody.

O výdavkoch na reprezentačné a propagačné účely rozhoduje primátor mesta.

Osobitné výdavky sa uhrádzajú v najnutnejšej miere, pri zachovaní maximálnej hospodárnosti a vecnej podloženosti.

§ 5

Rozpočtový proces

1. MsZ schvaľuje návrh viacročného PR a záverečný účet mesta v zmysle rozpočtovej klasifikácie. Spracovateľ uvádza v textovom komentári podrobnejší rozbor k návrhu, resp. k plneniu rozpočtu.

2. Pôsobnosť jednotlivých subjektov v procese tvorby rozpočtu mesta je nasledovná:

A. Komisie MsZ:

  • v rámci svojej pôsobnosti predkladajú požiadavky na čerpanie rozpočtu od obyvateľov mesta, právnických a fyzických osôb,
  • posudzujú tieto požiadavky a vybrané priority predkladajú ekonomickému oddeleniu na zapracovanie do návrhu rozpočtu najneskôr do 30. 10. príslušného roku,
  • odporúčajú mestskej rade na zahrnutie do rozpočtu vybrané priority, ktoré vyplývajú z posúdenia požiadaviek,
  • vypracúvajú návrh rozpočtu v rámci svojej pôsobnosti.

B. Mestská rada:

  • prerokúva návrh PR, ktorý následne predkladá Mestskému zastupiteľstvu.

C. Mestský úrad:

- zabezpečuje organizačné a materiálno-technické záležitosti súvisiace s tvorbou návrhu programového rozpočtu mesta, za tým účelom:

  • zabezpečuje odborné podklady a ďalšie písomnosti potrebné na správne a úplné vypracovanie rozpočtu mesta, vrátane dôvodovej správy resp. komentára
  • sústreďuje požiadavky na zahrnutie do návrhu rozpočtu
  • sumarizuje výsledky hospodárenia za uplynulé obdobie a vypracúva dôvodovú správu, resp. komentár
  • na požiadanie spracúva jednotlivé podkladové materiály, rozbory, analýzy a podobne

3. Pri zostavovaní návrhu rozpočtu na príslušný kalendárny rok a nasledujúce dva výhľadové roky MsÚ postupuje v súlade s platnými právnymi predpismi a okrem nich sa riadi pravidlami určenými v nasledujúcej časti tohto VZN.

4. Pri vypracúvaní návrhu rozpočtu mesta zohľadňujú subjekty uvedené v bode 2 predovšetkým potrebu finančných prostriedkov na dokončenie /resp. postupné dokončovanie/ rozostavaných investičných akcií a úloh z predchádzajúceho obdobia.

5. Všetky práce a postupy pri zostavovaní rozpočtu mesta riadi prednosta úradu v úzkej spolupráci s ekonomickým oddelením Mesta Krupina.

6. Návrh PR mesta Krupina sa zostavuje na 3 nasledujúce rozpočtové roky v zmysle platnej rozpočtovej klasifikácie, pričom na jeho zostavenie sa ako pomôcka používa Príručka na zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy v bode Rozpočty obcí a VÚC, ktorá uvádza, že postup predkladania a schvaľovania návrhu rozpočtu v súlade s platnou legislatívou je v kompetencii MsZ. Z uvedeného vyplýva, že úroveň a mieru podrobnosti spracovania rozpočtu určuje MsZ týmto VZN.

7. Návrh PR mesta Krupina pozostáva z tabuľkovej a textovej časti, pričom:

  • tabuľková časť rozpočtu spracovaná v exceli obsahuje 7 stĺpcov a to: údaj o skutočnom plnení rozpočtu za 2 predchádzajúce roky, údaj o výške schváleného rozpočtu na aktuálny rozpočtový rok, údaj o očakávanej výške čerpania rozpočtu k 31.12. bežného rozpočtového roka a údaj o návrhu rozpočtu v nasledujúcich 3 rozpočtových rokoch.
  • textová časť rozpočtu je samostatný textový dokument, ktorý bližšie popisuje jednotlivé položky predovšetkým výdavkovej časti návrhu PR mesta. Obsahuje zámery, ciele a merateľné ukazovatele.

8. Tabuľková časť PR mesta Krupina je spracovaná v položkovitom členení v zmysle platnej rozpočtovej klasifikácie v členení na bežné príjmy a výdavky, kapitálové príjmy a výdavky a finančné operácie tak v príjmovej ako aj vo výdavkovej časti rozpočtu. Tzv. podnikateľská činnosť sa nerozpočtuje, len sa o nej účtuje.

9. Vedúca ekonomického oddelenia spolu s vedúcou oddelenia školstva vyzvú do 31.10. bežného roka všetky organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Krupina o predloženie položkovitého návrhu rozpočtu na 3 nasledujúce rozpočtové roky so zapracovaním všetkých ich požiadaviek vrátane výročí, konkurzov, súťaží, jubileí atď spracovaný v zmysle platnej rozpočtovej klasifikácie v členení na bežný a kapitálový rozpočet.

10. Vedúca ekonomického oddelenia spolu s vedúcou oddelenia školstva po prehodnotení reálnosti a opodstatnenosti požadovaných finančných prostriedkov od organizácií s vyznačením hlavných priorít predložia návrh rozpočtu na zapracovanie do PR mesta Krupina.

11. Vedúci jednotlivých oddelení Mesta Krupina v úzkej spolupráci s oddelením projektového manažéra a s oddelením výstavby a životného prostredia predložia v súlade s Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja, s krátkodobými a dlhodobými koncepciami schválenými MsZ a s úlohami z pracovných porád, návrh rozpočtu na program resp. oddiel, ktorý je v ich kompetencii v termíne do 31.10.

12. Ekonomické oddelenie spracuje spravidla do polovice novembra príslušného kalendárneho roka predbežný návrh PR mesta Krupina na 3 nasledujúce rozpočtové roky a tento predloží na prerokovanie do ekonomickej komisie.

13. Ekonomické oddelenie v spolupráci s jednotlivými oddeleniami Mesta Krupina vykoná v priebehu novembra a decembra bežného roka úpravu predbežného návrhu rozpočtu a spracuje definitívny návrh PR mesta Krupina na príslušné rozpočtové roky. Takto spracovaný návrh predloží na prerokovanie spravidla do ekonomickej komisie následne do MsR.

14. Spracovaný a odsúhlasený návrh PR mesta Krupina na príslušné rozpočtové roky postúpi vedúca ekonomického oddelenia ešte pred jeho schválením v MsZ hlavnému kontrolórovi na posúdenie a vypracovanie stanoviska k návrhu rozpočtu.

15. Návrh PR mesta Krupina na nasledujúce 3 rozpočtové roky vrátane stanoviska hlavného kontrolóra Mesta Krupina a po jeho prerokovaní v MsR bude najneskôr do 31. 12. bežného roka predložený do MsZ na schválenie.

16. Ak návrh PR mesta Krupina MsZ neschváli do 31.12. bežného roka, hospodári Mesto Krupina podľa rozpočtového provizória v súlade s ustanovením § 11 zákona 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Neschválený návrh PR môže ekonomické oddelenie Mesta Krupina na požiadanie MsZ doplniť o údaje o výške upraveného rozpočtu k 31.12. bežného rozpočtového roka a o výške skutočného čerpania rozpočtu k 31.12. bežného rozpočtového roka, čím sa návrh rozpočtu rozšíri nad rámec zákona. Uvedenie správnych údajov je však podmienené zostavením IÚZ. Až po jej spracovaní a odovzdaní na DÚ máme istotu o ich správnosti a relevantnosti.

17. Návrh PR mesta Krupina musí byť pred jeho schválením v MsZ najmenej 15 dní verejne prístupný, aby sa mohli o ňom vyjadriť obyvatelia mesta Krupina. Návrh PR bude zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke mesta Krupina. 18. Hamronogram prác na zostavení a schvaľovaní PR mesta Krupina s určením termínov a zodpovednosti je obsahom Prílohy tohto VZN.

§ 6

Finančné usporiadanie

Po skončení rozpočtového roka Mesto finančne usporiada svoje hospodárenie, vrátane finančných vzťahov k štátnemu rozpočtu a štátnym fondom.

Časť II.

Pravidlá rozpočtového hospodárenia /finančné hospodárenie mesta/

§ 7

Hospodárenie podľa rozpočtu mesta

1. Rozpočet sa povinne zostavuje podľa rozpočtovej klasifikácie ustanovenej ministerstvom.

2. Rozpočet príjmov a výdavkov sa nutne člení na časť, ktorá obsahuje bežné príjmy a bežné výdavky /ďalej len “bežný rozpočet“/ a na časť, ktorá obsahuje kapitálové príjmy a kapitálové výdavky, /ďalej len “kapitálový rozpočet“/ a finančné operácie.

3. Príjmami z bežného rozpočtu sú všetky príjmy podľa §5 ods. 1 Zásad a podľa platnej rozpočtovej klasifikácie, okrem príjmov z predaja kapitálových aktív, príjmov z predaja pozemkov a nehmotných aktív, príjmov z realizácie finančného majetku, príjmov z kapitálových grantov a transferov a príjmov z predaja majetkových účastí, ktoré sú povinne príjmami kapitálového rozpočtu.

4. Rozpočet sa povinne zostavuje ako vyrovnaný alebo prebytkový. V prípade ak je bežný alebo kapitálový rozpočet zostavený ako prebytkový, možno prebytok príslušného rozpočtu použiť na úhradu návratných zdrojov financovania.

5. Kapitálový rozpočet sa môže zostaviť ako schodkový len za podmienky, že tento schodok možno kryť:

a/ zostatkami peňažných fondov z predchádzajúcich rozpočtových rokov a zostatkami príjmových finančných operácií,

b/ návratnými zdrojmi financovania,

c/ prebytkom bežného rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku.

6. Ak v priebehu rozpočtového roka vnikne potreba úhrady bežných výdavkov na odstránenie havarijného stavu majetku mesta, na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami alebo v prípade mimoriadnych okolností, ktoré nie sú rozpočtované a kryté príjmami bežného rozpočtu, môže mesto na základe rozhodnutia MsZ použiť na krytie výdavkov prostriedky rezervného fondu.

7. Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu sa môžu použiť príjmy kapitálového rozpočtu za podmienky ich vrátenia do termínu použitia na rozpočtovaný účel, najneskôr však do konca rozpočtového roka.

8. Mesto je povinné prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré vyplývajú z plnenia povinností ustanovených zákonmi.

9. Mesto v priebehu rozpočtového roka sleduje vývoj príjmov a výdavkov bežného rozpočtu s cieľom zabezpečenia jeho vyrovnanosti ku koncu rozpočtového roka. Za tým účelom vykonáva nevyhnutné zmeny vo svojom rozpočte, najmä zvýšenie vlastných príjmov alebo zníženie výdavkov.

§ 8

Rozpočtové provizórium

1. Ak nie je rozpočet mesta na nasledujúci rozpočtový rok schválený MsZ do 31. decembra bežného roka, riadi sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do schválenia rozpočtu MsZ rozpočtovým provizóriom podľa rozpočtu mesta predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť 1/12 celkových výdavkov rozpočtu mesta schváleného na predchádzajúci rozpočtový rok. Výnimku tvoria výdavky, ktoré sa spravujú dohodnutými termínmi splácania a výdavky na povinnú úhradu podľa osobitných predpisov.

2. Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené v čase rozpočtového provizória sa zúčtujú s rozpočtom mesta po jeho schválení MsZ.

3. V čase rozpočtového provizória sa nesmú vykonávať nasledovné operácie:

a/ v rámci príjmovej základne:

- prijímať úvery,

- vydávať mestské cenné papiere.

b/ v rámci výdavkovej základne:

- realizovať výdavky na emisiu cenných papierov,

- poskytovať finančné výpomoci fyzickým a právnickým osobám, podnikajúcim na spravovanom území,

- začínať nové investičné akcie,

- realizovať nákupy hmotného a nehmotného investičného majetku

§ 9

1. Mesto po schválení rozpočtu vykoná jeho rozpis na príspevkové a rozpočtové organizácie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, vrátane rozpisu výdavkov na programy mesta.

2. Mesto ako celok hospodári s rozpočtovými prostriedkami podľa schváleného rozpočtu, počas roka kontroluje hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami podľa osobitného predpisu, monitoruje a hodnotí plnenie programov mesta.

§ 10

Časové a účelové použitie rozpočtových prostriedkov

1. Rozpočtové prostriedky sa môžu použiť do konca kalendárneho roka a to len na účely, na ktoré boli schválené rozpočtom.

2. Účelové dotácie zo štátneho rozpočtu môžu byť použité len na určené účely a za vopred stanovených podmienok. Podliehajú ročnému zúčtovaniu.

3. Prebytky hospodárenia rozpočtu mesta koncom roka neprepadajú. Sú zdrojom tvorby mimorozpočtových peňažných fondov mesta.

4. Prípadný schodok svojho hospodárenia vyrovná mesto predovšetkým z rezervného fondu, z rozpočtu bežného roka, prípadne z ďalších mimorozpočtových zdrojov.

§ 11

Rozpočtové opatrenia

1. Ak v priebehu kalendárneho roka vznikne potreba úhrady, ktorá nebola uvedená v rozpočte Mesta, možno ju realizovať rozpočtovým opatrením.

2. Rozpočtové opatrenia sú:

a/ presuny rozpočtových prostriedkov v rámci schváleného rozpočtu, pričom sa nemenia celkové príjmy a celkové výdavky,

b/ povolené prekročenie a viazanie príjmov,

c/ povolené prekročenie a viazanie výdavkov a

d) povolené prekročenie a viazanie finančných operácií

3. Rozpočtové opatrenie uvedené v bodoch b a c „ povolenie prekročenia limitu výdavkov pri dosiahnutí vyšších príjmov“, je výlučne v kompetencii MsZ. Primátor mesta informuje o zmene rozpočtu poslancov MsZ na najbližšom zasadnutí MsZ.

4. Na realizáciu rozpočtových opatrení správca príslušného oddielu rozpočtu vyhotoví zmenový list./viď príloha/

5. Presuny rozpočtových prostriedkov medzi položkami v rámci oddielu /funkčnej klasifikácie/ môže uskutočňovať primátor mesta do výšky 5.000,- € jednorázovo a nesmie prekročiť sumu 10.000,- € v rámci rozpočtového roka. Nad stanovený finančný limit je potrebný predchádzajúci súhlas MsZ.

6. Mesto je oprávnené prekročiť povolený limit výdavkov pri dosiahnutí vyšších príjmov o prostriedky:

a/ prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy,

b/ prijaté na základe zmluvy o združení,

c/ spojené s nadobudnutím dedičstva,

d/ z prijatého poistného plnenia zo zmluvného alebo zákonného poistenia,

e/ prijaté od iných subjektov formou dotácie /grantu/,

f/ získané z príjmov z podnikateľskej činnosti, svojich s.r.o., po zdanení.

Uvedené prostriedky možno použiť len prostredníctvom príjmov a výdavkov rozpočtu Mesta.

7. Viazanie rozpočtových prostriedkov je časové a vecné obmedzenie ich použitia. O viazaní rozpočtových prostriedkov rozhoduje príslušný orgán mesta v zmysle ods. 3. Viazané rozpočtové prostriedky sa nemôžu použiť bez súhlasu orgánu, ktorý o viazaní rozhodol. Mesto musí viazať rozpočtované prostriedky, ak o tom rozhodol orgán mesta.

8. Mesto môže vo svojom rozpočte viazať rozpočtové prostriedky najmä v prípade ak neplní rozpočtované príjmy.

9. Zmeny rozpočtu mesta schvaľujú orgány mesta, vrátane zmien programov mesta.

10. Zmeny rozpočtu alebo jeho aktualizácia sa spravidla vykoná pred realizáciou akcie, pred zadaním objednávky na nákup tovarov a služieb.

§ 12

Rozpočtová rezerva

Na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia, na krytie nevyhnutných a nepredvídaných výdavkov a na krytie zníženia rozpočtových príjmov môže mesto vytvoriť v rámci rozpočtového hospodárenia rezervu na nepredvídané udalosti.

§ 13

Peňažné fondy mesta

1. Mesto vytvára vlastné mimorozpočtové peňažné fondy. Zdrojmi peňažných fondov môžu byť najmä:

a/ prebytok hospodárenia rozpočtu za uplynulý rok

b/ zostatky týchto fondov z minulých rokov

c/ zisk z podnikateľskej činnosti svojich s.r.o. po zdanení

2. Zostatky peňažných fondov koncom roka neprepadávajú. O použití peňažných fondov rozhoduje MsZ.

3. Prostriedky svojich peňažných fondov používa mesto prostredníctvom rozpočtu, okrem prevodov prostriedkov medzi jednotlivými peňažnými fondmi použijú len na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami v priebehu rozpočtového roka.

4. Mesto Krupina vytvára najmä tieto mimorozpočtové peňažné fondy:

a/ rezervný fond,

b/ fond rozvoja bývania.

5. Horeuvedené peňažné fondy sa tvoria nasledovne:

a/ rezervný fond:

tvorí sa z prebytku hospodárenia vo výške určenej MsZ, pričom minimálny ročný prídel do fondu je 20% prebytku hospodárenia. Ďalej sú zdrojom fondu darované finančné prostriedky, zostatky z minulých rozpočtových rokov a zostatky príjmových finančných operácií, odvody príspevkových organizácií, zostatky finančných prostriedkov po finančnom usporiadaní príspevkových organizácií.

b/ fond rozvoja bývania:

tvorí sa z finančných prostriedkov, ktoré mesto získa z predaja bytov.

6. Jednotlivé peňažné fondy sa použijú nasledovným spôsobom a na nasledujúce účely:

a/ rezervný fond:

- krytie bežných a kapitálových výdavkov nezabezpečených rozpočtom,

- krytie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami počas rozpočtového roka,

- obstaranie cenných papierov a na kapitálový vklad do činnosti iných subjektov,

- na nepredvídané udalosti

b/ fond rozvoja bývania:

- obnova a rozvoj bytového fondu,

- výstavba a obnova infraštruktúry

O použití finančných prostriedkov týchto fondov rozhoduje MsZ.

§ 14

Hodnotenie plnenia rozpočtu

A) Monitorovacia správa PR

1. V priebehu rozpočtového roka spracuje ekonomické oddelenie v spolupráci s ostatnými oddeleniami Mesta Krupina a v spolupráci s podriadenými organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti po skončení prvého polroka, t.j. po odovzdaní IÚZ na DÚ tzv. Monitorovaciu správu PR mesta Krupina, ktorá je podrobným dokumentom poskytujúcim údaje o:

  • výške schváleného rozpočtu výdavkov na bežný rozpočtový rok
  • výške upraveného rozpočtu výdavkov k 30.6. bežného rozpočtového roka
  • výške skutočného čerpania výdavkov k 30.6. bežného rozpočtového roka

2. Návrh Monitorovacej správy prejedná ekonomická komisia, ktorá ju ďalej postúpi do MsR a následne je predmetom zasadnutia MsZ. V prípade potreby je v kompetencii MsZ prijať príslušné opatrenia týkajúce sa hospodárenia s rozpočtom mesta v prvom polroku bežného rozpočtového roka.

3. Návrh Monitorovacej správy postupuje ekonomické oddelenie aj hlavnému kontrolórovi za účelom posúdenia a vypracovania stanoviska.

B) Záverečný účet a Hodnotiaca správa PR

1. Po skončení kalendárneho roka mesto súhrnne spracuje údaje o rozpočtovom hospodárení do záverečného účtu.

2. Mesto finančne usporiada svoje hospodárenie vrátane finančných vzťahov k zriadeným alebo založeným právnickým osobám a k iným subjektom na svojom území, ďalej usporiada finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu, štátnym fondom, rozpočtom iných obcí a rozpočtu vyššieho územného celku.

3. Prebytok hospodárenia rozpočtu mesta je po skončení kalendárneho roka zdrojom tvorby rezervného fondu, prípadne ďalších peňažných fondov. Prípadný schodok hospodárenia uhradí mesto predovšetkým z rezervného fondu, z ďalších peňažných fondov, z rozpočtu bežného roka alebo z návratných zdrojov financovania.

4. Záverečný účet obsahuje údaje o plnení rozpočtu príjmov a výdavkov v členení podľa rozpočtovej klasifikácie vrátane tvorby a použitia prostriedkov peňažných fondov. Výdavky rozpočtu sú detailne vyhodnotené a okomentované v samostatnom dokumente nazvanom Hodnotiaca správa PR mesta Krupina k 31.12. bežného roka, ktorá obsahuje údaje o výške schváleného rozpočtu na bežný rozpočtový rok, o výške upraveného rozpočtu k 31.12. bežného roka a o výške skutočného čerpania výdavkov k 31.12. bežného roka. Súčasťou záverečného účtu je ďalej bilancia aktív a pasív, prehľad o stave a vývoji dlhu, údaje o hospodárení príspevkových organizácií, prehľad o poskytnutých zárukách podľa jednotlivých príjemcov, údaje o nákladoch a výnosoch podnikateľskej činnosti a hodnotenie plnenia programov mesta.

5. Návrh záverečného účtu mesta predkladá z poverenia primátora predseda ekonomickej komisie pri MsZ a vedúca ekonomického oddelenia spolu s návrhom na použitie výsledku hospodárenia.

6. Záverečný účet mesta schvaľuje MsZ. Rozhoduje tiež o použití prebytku rozpočtového hospodárenia mesta, alebo o spôsobe úhrady schodku.

7. Prerokovanie záverečného účtu mesta sa uzatvára jedným s nasledovných výrokov:

a/ celoročné hospodárenie sa schvaľuje bez výhrad

b/ celoročné hospodárenie sa schvaľuje s výhradami

c/ záverečný účet pred schválením musí obsahovať stanovisko hlavného kontrolóra.

8. V prípade uzatvorenia prerokovania záverečného účtu s výhradami MsZ prijme opatrenia na nápravu zistených nedostatkov.

9. Mesto je povinné dať si overiť svoje hospodárenie za predchádzajúci rozpočtový rok audítorom.

10. Pred samotným procesom schvaľovania Záverečného účtu v MsZ je tento dokument poslaný na prehodnotenie a vypracovanie stanoviska hlavnému kontrolórovi.

§ 15

Pravidlá používania návratných zdrojov financovania

1. Mesto môže použiť návratné zdroje financovania len na krytie kapitálových výdavkov.

2. Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu v priebehu rozpočtového roka sa výnimočne môže použiť návratné zdroje financovania za podmienky, že dlh bude splatený do konca rozpočtového roka z príjmov bežného rozpočtu.

3. Mesto môže vstupovať len do takých úverových záväzkov, ktorých plnenie dlhodobo nenaruší vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch.

4. Mesto nesmie prevziať záruku za úver poskytovaný fyzickej osobe podnikateľovi a právnickej osobe, ktorej nie je zriaďovateľom alebo zakladateľom.

5. Mesto môže na plnenie svojich úloh prijať návratné zdroje financovania len ak a/ celková suma dlhu ku koncu rozpočtového roka neprekročí 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka b/ suma ročných splátok návratných zdrojov financovania, vrátane úhrady výnosov neprekročí 25 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.

6. Do celkovej sumy dlhu sa nezapočítavajú záväzky z úverov poskytnutých z bývalých štátnych fondov 6/, z ŠFRB na výstavbu obecných nájomných bytov 7/ a záväzky z návratných zdrojov financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, najviac v sume nenávratného finančného príspevku na základe zmluvy uzatvorenej medzi mestom a orgánom podľa osobitného predpisu.

7. Dodržanie podmienok na prijatie návratných zdrojov financovania preveruje pred ich prijatím hlavný kontrolór mesta. Porušenie podmienok na prijatie návratných zdrojov financovania je hlavný kontrolór Mesta povinný bezodkladne oznámiť MF SR.

§ 16

Kontrola rozpočtového hospodárenia a zodpovednosť za hospodárenie

1. Za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami zodpovedajú orgány mesta. Správu o plnení rozpočtu prednesie v mestskom zastupiteľstve prednosta mestského úradu minimálne jedenkrát polročne a na požiadanie, uznesením mestského zastupiteľstva predloží aktuálne čerpanie za posledný uzavretý mesiac predchádzajúci mestskému zastupiteľstvu.

2. Hospodárenie s prostriedkami rozpočtu mesta kontroluje mestské zastupiteľstvo aj prostredníctvom hlavného kontrolóra mesta.

§ 17

Osobitosti v rozpočtovej sfére

Mesto môže určiť, že niektoré jeho vnútorné organizačné jednotky budú hospodáriť len so zvereným preddavkom. Zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje.

Príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek je Mesto povinné zúčtovať najneskôr do konca rozpočtového roka.

§ 18

Ozdravný režim a nútená správa

1. Ozdravný režim predchádza zavedeniu nútenej správy. Mesto je povinné zaviesť ozdravný režim, ak celková výška záväzkov po lehote splatnosti presiahne 15 % skutočných bežných príjmov mesta predchádzajúceho rozpočtového roka a ak mesto neuhradilo niektorý uznaný záväzok do 60 dní odo dňa jeho splatnosti.

2. Ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 1, mesto je povinné do 3 dní od ich zistenia oznámiť túto skutočnosť ministerstvu financií a primátor mesta je povinný do 15 dní vypracovať návrh na zavedenie ozdravného režimu vrátane návrhu ozdravného rozpočtu. Zároveň je primátor povinný predložiť návrh ozdravného rozpočtu a návrh opatrení na stabilizáciu rozpočtového hospodárenia na prerokovanie v MsZ do 15 dní od vzniku uvedených skutočností. Ozdravný rozpočet nie je potrebné členiť na bežný a kapitálový rozpočet. MsZ je povinné prerokovať návrh na zavedenie ozdravného režimu do 15 dní od jeho predloženia.

3. Ministerstvo je oprávnené rozhodnúť o zavedení nútenej správy nad mestom, ak nastali skutočnosti uvedené v bode 1. a mesto nezaviedlo ozdravný režim, alebo ak ozdravný režim zavedený mestom po uplynutí 180 dní neviedol k náprave a tieto skutočnosti naďalej pretrvávajú.

4. Počas ozdravného režimu a nútenej správy môže mesto používať finančné prostriedky v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách, len v súlade so schváleným ozdravným rozpočtom, pričom každé použitie finančných prostriedkov musí vopred písomne odsúhlasiť hlavný kontrolór mesta.

§ 19

Porušenie rozpočtovej disciplíny a sankcie

1. Porušenie rozpočtovej disciplíny je neoprávnené použitie alebo zadržanie prostriedkov rozpočtu mesta a neoprávnené použitie finančných prostriedkov, s ktorými hospodária rozpočtové a príspevkové organizácie mesta. Za porušenie rozpočtovej disciplíny sa považuje nedodržanie podmienok, za ktorých sa rozpočtové prostriedky poskytli.

2. Subjekty, ktoré porušili rozpočtovú disciplínu, sú povinné odviesť neoprávnene použitú alebo zadržanú sumu prostriedkov do rozpočtu mesta.

3. Vrátenie sumy je podľa predchádzajúceho bodu príjmom rozpočtu mesta vrátane sankcií, uplatnených podľa osobitných predpisov.

§ 20

Spoločné ustanovenia

Návrh rozpočtu mesta ako aj návrh záverečného účtu mesta musia byť zverejnené pred ich schválením aspoň 15 dní vyvesením na úradnej tabuli mesta, aby sa k ich obsahu mohli vyjadriť občania.

Časť III.

Príspevkové a rozpočtové organizácie mesta

§ 21

Hospodárenie príspevkových organizácií

1. Príspevková organizácia mesta Krupina je právnická osoba, zriadená mestom Krupina, ktorej menej ako 50% výrobných nákladov je pokrytých tržbami a ktorá je na rozpočet mesta zapojená príspevkom.

2. Príspevkovú organizáciu možno zriadiť zákonom alebo rozhodnutím zriaďovateľa – mesta Krupina.

3. Mesto Krupina ako zriaďovateľ príspevkovej organizácie garantuje a kontroluje jej činnosť a v prípade zistených nedostatkov prijíma potrebné opatrenia.

4. Mesto Krupina vydá o zriadení príspevkovej organizácie zriaďovaciu listinu, ktorá obsahuje:

  • označenie zriaďovateľa
  • názov príspevkovej organizácie
  • formu hospodárenia
  • dátum zriadenia
  • vymedzenie predmetu činnosti
  • označenie štatutárneho orgánu vrátane platu štatutára
  • vecné a finančné vymedzenie majetku, ktorý príspevková organizácia spravuje
  • určenie doby, na ktorú sa príspevková organizácia zriaďuje

5. Ak k zániku príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, mesto určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na novú, prípadne nástupnícku organizáciu. Ak organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom na mesto Krupina.

6. Príspevková organizácia hospodári samostatne podľa svojho rozpočtu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa – mesta Krupina, prostriedky vlastných finančných fondov, prostriedky prijaté od iných subjektov, prípadne prostriedky získané svojou podnikateľskou činnosťou. Na zriadenie, zmenu a zrušenie príspevkovej organizácie ako aj na samotné hospodárenie so všetkými prostriedkami príspevkovej organizácie sa vzťahuje osobitný predpis. 8/

7. Rozpočet príspevkovej organizácie sa povinne zostavuje podľa rozpočtovej klasifikácie ustanovenej ministerstvom.

8. Príspevková organizácia je povinná dosahovať výnosy určené svojim rozpočtom a zabezpečiť maximálnu hospodárnosť a efektívnosť nákladov.

9. Príspevková organizácia nemôže vystavovať dlhopisy a vystavovať a prijímať zmenky.

10. Príspevková organizácia uhrádza výdavky na prevádzkovú činnosť, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku prednostne z vlastných zdrojov. Ak vlastné zdroje nepostačujú na krytie uvedených potrieb, Mesto Krupina môže poskytnúť príspevkovej organizácii príspevok. Tento príspevok bude najviac v takej výške, aby rozpočet príspevkovej organizácie bol vyrovnaný.

11. Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom mesta ako zriaďovateľa.

12. Za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami príspevkovej organizácie zodpovedá riaditeľ organizácie. Riaditeľ organizácie môže realizovať presuny rozpočtových príspevkov, pričom nesmie narušiť vyrovnanosť rozpočtu. Presuny sa nesmú týkať záväzných ukazovateľov a limitov rozpočtu.

13. Pri svojom hospodárení nemôže príspevková organizácia robiť opatrenia, ktoré nie sú kryté rozpočtom, ak ich úhrada vopred nie je krytá rozpočtovým opatrením.

14. Príspevková organizácia tvorí finančné fondy, pričom zostatky fondov koncom roka neprepadávajú.

15. Príspevková organizácia mesta tvorí:

a/ fond reprodukcie – rozsah obstarávania hmotného a nehmotného majetku je určený výškou prostriedkov vo fonde reprodukcie. Zdrojom fondu reprodukcie sú:

  • odpisy hmotného a nehmotného majetku vrátane zostatkovej ceny pri jeho vyradení
  • výnos z predaja alebo likvidácie hmotného a nehmotného majetku
  • združené prostriedky od iných subjektov a dary
  • prostriedky z rezervného fondu na obstaranie hmotného a nehmotného majetku.

Fond reprodukcie možno použiť na:

  • financovanie obstarávania hmotného a nehmotného majetku,
  • financovanie opráv a údržby ako doplnkový zdroj,
  • združené prostriedky na obstarávanie hmotného a nehmotného majetku

b/ rezervný fond – rezervný fond sa tvorí z hospodárskeho výsledku po zdanení.

Ďalším zdrojom rezervného fondu sú darované prostriedky a zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení.

Rezervný fond možno použiť na:

  • úhradu rozpočtom nezabezpečených bežných potrieb v zmysle § 25 zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy
  • úhradu straty z hlavnej a podnikateľskej činnosti
  • doplnenie zdrojov na obstaranie hmotného a nehmotného majetku.

16. Ak sa hospodárenie príspevkovej organizácie za bežný rok skončí stratou, príspevková organizácia túto stratu uhradí:

a/ z rezervného fondu príspevkovej organizácie,

b/ zo zisku z podnikateľskej činnosti príspevkovej organizácie po zdanení, najneskôr v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po roku, v ktorom bola strata vykázaná, ak nie je možné uhradiť stratu podľa písmena a/,

c/ z kladného hospodárskeho výsledku z hlavnej hospodárskej činnosti príspevkovej organizácie, najneskôr nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po roku, v ktorom bola strata vykázaná, ak nemožno uhradiť stratu podľa písmena b/.

17. Ak nie je strata uhradená ani podľa odseku 16 písmeno c/, mesto ako zriaďovateľ zruší príspevkovú organizáciu do konca roka nasledujúceho po roku, z ktorého výsledku hospodárenia sa mala strata uhradiť. Ak je to nevyhnutné mesto zabezpečí činnosť doteraz vykonávanú príspevkovou organizáciou rozpočtovou organizáciou alebo iným spôsobom.

18. Príspevková organizácia môže vykonávať so súhlasom mesta ako zriaďovateľa podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom.

19. Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané touto činnosťou používa príspevková organizácia na skvalitňovanie služieb poskytovaných v oblasti hlavnej činnosti.

20. Príspevková organizácia sleduje podnikateľskú činnosť na samostatnom bežnom účte. Príjmy /výnosy/ a výdavky /náklady/ z tejto činnosti sa nerozpočtujú.

21. Ak je hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti k 30. septembru rozpočtového roka strata, je riaditeľ príspevkovej organizácie povinný zabezpečiť, aby bola do konca rozpočtového roka vyrovnaná, alebo urobiť také opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti, aby sa v ďalšom rozpočtovom roku už nevykonávala.

22. Zisk z podnikateľskej činnosti príspevkovej organizácie po zdanení je zdrojom rezervného fondu príspevkovej organizácie.

23. Príspevková organizácia vedie účtovníctvo, zostavuje a predkladá účtovnú závierku v zmysle platného zákona o účtovníctve, v súlade s platnou rozpočtovou klasifikáciou a podľa pokynov /usmernenia/ mesta Krupina.

§ 22

Hospodárenie rozpočtových organizácií

1. Rozpočtová organizácia mesta Krupina je právnická osoba zriadená mestom Krupina, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet mesta, ktoré garantuje a kontroluje jej činnosť a v prípade zistených nedostatkov prijíma potrebné opatrenia. Rozpočtovú organizáciu môže Mesto zriadiť na plnenie svojich úloh, a to na plnenie jeho základných verejných funkcií alebo na verejnoprospešné činnosti a je financovaná prostredníctvom rozpočtu obce.

2. Rozpočtovú organizáciu možno zriadiť zákonom alebo rozhodnutím zriaďovateľa – mesta Krupina.

3. Mesto Krupina vydá o zriadení rozpočtovej organizácie zriaďovaciu listinu, ktorá obsahuje: - označenie zriaďovateľa - názov rozpočtovej organizácie - formu hospodárenia - dátum zriadenia - vymedzenie predmetu činnosti - označenie štatutárneho orgánu - vedné a finančné vymedzenie majetku, ktorý rozpočtová organizácia spravuje - určenie doby, na ktorú sa rozpočtová organizácia zriaďuje

4. Rozpočtová organizácia hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí Mesto v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtová organizácia môže vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa zriadenia.

5. Rozpočtová organizácia nemôže byť zakladateľom ani zriaďovateľom inej právnickej osoby. Rozpočtová organizácia nemôže vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku inej právnickej osoby. Rozpočtové organizácie môžu použiť prostriedky svojho rozpočtu na zaplatenie členského príspevku len so súhlasom mesta Krupina.

6. Rozpočtovú organizáciu možno zriadiť, zrušiť, meniť jej podriadenosť alebo spôsob financovania od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roku. V odôvodnených prípadoch môže MsZ schváliť iný termín.

7. Ak k zániku rozpočtovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, Mesto určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na novú, prípadne nástupnícku organizáciu. Ak organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na mesto Krupina.

8. Mesto Krupina je povinné zabezpečiť oznámenie o zriadení, zmene alebo o zrušení organizácie. Mesto túto povinnosť zabezpečuje spôsobom miestne obvyklým.

9. Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami a prostriedkami prijatými od iných subjektov. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením.

10. Príspevková organizácia zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov, pritom sa riadi záväznými ukazovateľmi určenými mestom Krupina. Riaditeľ organizácie môže realizovať presuny rozpočtových prostriedkov, pričom nesmie narušiť vyrovnanosť rozpočtu. Presuny sa nesmú týkať záväzných ukazovateľov a limitov rozpočtu. Presuny rozpočtových prostriedkov medzi podpoložkami v rámci kategórií položiek príslušného oddielu do výšky 50 tis. Sk môže uskutočňovať riaditeľ organizácie po prejednaní s ekonomickým oddelením bez vyhotovenia zmenového listu.

11. Mesto určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom, ktorý sa vedie na bežnom účte preddavkovej organizácie. Mesto zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej rozpočet je vnútorná organizačná jednotka hospodáriaca s preddavkom zapojená. Rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka. Vnútorné organizačné jednoty nie sú právnickými osobami.

12. Vzájomne započítanie príjmov a výdavkov je v rozpočtovej organizácii prípustné, ak ide o dodatočnú úhradu predtým vynaložených výdavkov v tom istom rozpočtovom roku, ktorou iný subjekt refunduje rozpočtovej organizácii výdavky, ktoré za neho zaplatila.

13. Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu s výnimkou príjmov uvedených v odseku 12 na svojom príjmovom rozpočtovom účte a realizuje všetky svoje výdavky zo svojho výdavkového rozpočtového účtu, zriadených v bankách, v zmysle pokynov mesta Krupina.

14. Rozpočtové organizácie mesta si navzájom poskytujú výkony vo svojej pôsobnosti bezplatne, ak o tom rozhodne MsZ.

15. Rozpočtová organizácia nemôže prijímať ani poskytovať úvery, ani vstupovať do úverových vzťahov ako ručiteľ. Rozpočtová organizácia nie je oprávnená vystavovať, nadobúdať ani prijímať zmenky. Rozpočtová organizácia nemôže zriadiť záložné právo na majetok vo vlastníctve mesta.

16. Rozpočtová organizácia vedie účtovníctvo, zostavuje a predkladá účtovnú závierku v zmysle platného zákona o účtovníctve, v súlade s platnou rozpočtovou klasifikáciou a podľa pokynov /usmernenia/ mesta Krupina.

17. Rozpočtová organizácia môže združovať prostriedky, ak týmto združením prostriedkov nevznikne samostatná právnická osoba. Združené prostriedky sa vedú na samostatnom účte. Rozpočtová organizácia uskutočňuje platby podľa uzavretej zmluvy o združení len zo zdrojov, ktoré sú oprávnené použiť na činnosť, ktorá je predmetom tejto zmluvy.

18. Rozpočtová organizácia je oprávnená prekročiť rozpočtový limit výdavkov o prostriedky:

a/ prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy,

b/ prijaté na základe zmluvy o združení,

c/ prijaté z poistného plnenia zo zmluvného alebo zo zákonného poistenia,

d/ prijaté z úhrad stravy

e/ prijaté od iných subjektov, napríklad formou dotácie alebo grantu,

f/ prijaté od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

g/ od rodičov, iných osôb, ktorí majú voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, alebo žiakov na úhradu niektorých nákladov v súlade s platným predpismi.

19. Prostriedky uvedené v odseku 18 môže rozpočtová organizácia použiť len prostredníctvom príjmov a výdavkov svojho rozpočtu.

20. Ak rozpočtová organizácia prijme rozpočtové prostriedky podľa odseku 18 písm. a/,b/, e/, vedie ich na samostatnom mimorozpočtovom účte.

21. Príspevky od zákonného zástupcu na úhradu stravy a úhradu stravy od iných stravníkov v zariadeniach školského stravovania sa vedú na bežnom účte, z ktorého sa priamo uhrádzajú výdavky súvisiace so stravovaním v týchto zariadeniach.

22. V prípade úhrady výdavkov z prostriedkov štátneho rozpočtu za mesiac december, ktoré sa uskutočnia v januári nasledujúceho rozpočtového roka, môže rozpočtová organizácia previesť na účet cudzích prostriedkov výdavky, a to na:

a/ výplatu miezd, platov a ostatných osobných vyrovnaní vrátane náhrad platov a miezd, cestovného, odmien a dohôd o prácach mimo pracovného pomeru vyplácaných spolu so mzdou,

b/ odvod poistného a príspevkov do poistných fondov z platov a miezd podľa písmena a/.

§ 23

Osobitosti v rozpočtovej sfére

1. Príspevková organizácia zriadená mestom je povinná viesť mimo sústavy účtovníctva aj operatívnu evidenciu o všetkých rozpočtových opareniach v priebehu roka. Riaditeľ príspevkovej organizácie štvrťročne, najneskôr do 20-ho dňa po ukončení štvrťroka predkladá správu o hospodárení s komentátorom ekonomickému oddeleniu MsÚ na prerokovanie do MsZ. Príspevková organizácia zriadená mestom predloží spolu s ročnými výkazmi aj prehľad o rozpočtových opatreniach vykonávaných v rozpočte v priebehu rozpočtového roka.

2. Riaditeľ rozpočtovej organizácie štvrťročne, najneskôr do 20-ho dňa po ukončení štvrťroka predkladá rozbor hospodárenia ekonomickému oddeleniu MsÚ na prerokovanie do MsZ.

Časť IV

Záverečné ustanovenia

§ 24

1. Zmeny a doplnky tohto VZN schvaľuje MsZ.

2. Odo dňa účinnosti tohto VZN sa ruší VZN č. 3/2008, ktorým sa stanovujú zásady hospodárenia s finančnými prostriedkami a rozpočtové pravidlá Mesta Krupina.

3. Toto VZN bolo schválené uznesením Mestského zastupiteľstva č. 178/2014-MsZ a potvrdené uznesením č. 208/2014-MsZ.

4. VZN nadobúda platnosť dňom schválenia v mestskom zastupiteľstve, účinnosť 15-tym dňom od vyvesenia na úradnej tabuli od jeho schválenia v MsZ.

 

Ing. Radoslav Vazan
primátor mesta Krupina

Podpísané: v Krupine, dňa 23.10.2014

Dátum vyvesenia: 23.10.2014

Dátum zvesenia: 07.11.2014

PRÍLOHA: Rozpočtový harmonogram mesta Krupina

midle_bottom


side_bottom